oPeniazoch.sk, TASR;SITA;MW Foto: SITA/AP
Člen ECB za Holandsko Klaas Knot či Jens Weidmann za Nemecko nesúhlas vyjadrili aj verejne.
Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa na ostatnom zasadaní zhodli na nutnosti dodatočného stimulu ekonomike, ale časť nesúhlasila s rozhodnutím obnoviť nákupy dlhopisov. Vyplýva to zo záznamu zo zasadania, ktorý banka zverejnila vo štvrtok. Viacero členov ECB uviedlo, že odôvodnenie obnovenia nákupov dlhopisov nie je dostatočné, konštatuje záznam. Dvadsaťpäťčlenná Rada guvernérov ECB nakoniec "jasnou väčšinou" rozhodla, že sa začnú kupovať dlhopisy za 20 mld. eur mesačne a depozitná úroková sadzba sa zníži na mínus 0,5 % z úrovne mínus 0,4 %.
Niekoľko predstaviteľov ECB aj verejne vyjadrilo nesúhlas s rozšírením stimulačného balíčka. Patril k ním Klaas Knot za Holandsko a Jens Weidmann za Nemecko. Zároveň Sabine Lautenschlägerová, nemecká členka Výkonnej rady ECB, vyjadrila nesúhlas s nákupmi dlhopisov ešte pred zasadaním banky a potom z funkcie odstúpila bez zverejnenia dôvodov.
"V histórii ECB to nie je prvýkrát, čo sa v Rade guvernérov objavili hlasy nesúhlasu, ale zriedka boli také hlasné a pretrvávajúce, ako sú teraz," uviedol Carsten Brzeski, hlavný ekonóm banky ING pre Nemecko.
Výbor pre menovú politiku, tvorený technokratmi väčšinou z 19 centrálnych bánk eurozóny, niekoľko dní pred schôdzou poslal list Draghimu a ďalším členom Rady guvernérov s odporúčaním, aby sa neobnovil nákup dlhopisov, napísali vo štvrtok renomované noviny Financial Times s odvolaním sa na troch členov rady. Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi toto odporúčanie výboru ignoroval.
ECB v septembri prisľúbila neobmedzené nákupy dlhopisov napriek tomu, že viac ako tretina členov Rady guvernérov bola proti tomuto kroku. To je nezvyčajne vysoká úroveň nesúhlasu v inštitúcii, ktorá sa zvyčajne usiluje o konsenzus, pripomenuli FT.
Hoci odporúčanie výboru nie je záväzné, počas Draghiho osemročného funkčného obdobia došlo len k hŕstke prípadov, keď Rada guvernérov vyslovila námietky, dodali noviny.
Hovorca ECB sa odmietol k článku vyjadriť. Banka začne od 1. novembra kupovať dlhopisy eurozóny, do ktorých investuje mesačne 20 miliárd eur.
Zápisnica potvrdzuje, že Christine Lagardová, bývalá šéfka MMF, ktorá 1. novembra vystrieda Draghiho, zdedí rozdelenú inštitúciu, ktorá nemá jednotný názor v menovej politike. Už od rozhodnutia z 12. septembra sa doteraz diskrétna komunita európskych centrálnych bankárov zmenila kvôli bezprecedentným hádkam. Zistilo sa, že niektorí z Draghiho obvyklých spojencov, ako sú francúzski zástupcovia v rade, boli proti novému programu nákupu dlhopisov.
Následne niekoľko európskych centrálnych bankárov, ktorí odišli do dôchodku, zverejnilo spoločné „memorandum“, v ktorom kritizovalo nielen najnovší balík, ale aj samotnú filozofiu Draghiho uvoľnenej politiky. A tento týždeň odpor proti pokračovaniu programu QE naznačil, že takzvaní jastrabi v ECB sa snažia stanoviť program skôr, ako si Lagardová sadne na stoličku a prevezme vedenie.
Nadchádzajúca šéfka ECB prisľúbila preskúmanie menovej politiky, najmä záporných úrokových sadzieb. Jej nedostatok znalostí zo sveta financií však môže zabrániť tomu, aby prevzala vedúcu úlohu pri formulovaní odvážnych nových politík pre centrálnu banku, ktorá čelí mnohým novým praktickým a intelektuálnym problémom.
Veľkou otázkou, ktorá visí nad inštitúciou, teda je, či má Lagardová nielen na to, aby dosiahla kompromis, ale sa aj ujala vedenia v politických záležitostiach.
