Banky by sa mali rýchlo prebrať, inak skončia ako fotoaparáty na kinofilm

, theconversation Foto: getty images;SITA/AP

Fintech spoločnosti chcú získať čoraz väčší podiel z koláča. Investície do fintech odvetvia v roku 2017 dosiahli 51 miliárd USD, vlani to už bolo 111 miliárd USD. Na strane druhej sú generálni riaditelia tradičných bánk. Tam naopak rastie tlak akcionárov, znepokojených pomalým tempom zmien.

Prečo banky nedokážu udržať krok s fintech spoločnosťami? Najčastejšie z dvoch dôvodov. Až príliš sa spoliehajú na existujúce konkurenčné výhody a celkom nerozumejú, ako fintech zmenia zavedený trh a čo to v konečnom dôsledku pre nich znamená.

Tradičné banky majú dnes niekoľko výhod, o ktorých sa domnievajú, že ich dokážu ochrániť pred najnovšou hrozbou: pokrytie v rámci pobočiek, dôvera, ktorú získali od zákazníkov a vládna regulácia. Tieto výhody sa však rýchlo vytrácajú.

Podľa medzinárodnej poradenskej spoločnosti McKinsey sa v posledných desiatich rokoch dvadsiatim piatim najvýznamnejším americkým bankám podarilo zvýšiť vklady a zároveň znížiť svoju pobočkovú základňu o 15 %. Je zrejmé, že mať kamennú pobočku v každej štvrti už nie je potrebné na riadenie vkladov zákazníkov.

Po globálnej finančnej kríze a nútených záchranách bánk sa neodvratne otriasla dôvera v bankový sektor. Je pravdepodobné, že technologické spoločnosti ako Amazon, Google a Apple majú dnes väčšiu dôveru globálneho spotrebiteľa než banky. Zdá sa, že zákazníci už presunuli svoje finančné transakcie do iného prostredia. A to vďaka miliarde mobilných zariadení, množstvu služieb, či prístupu k platbám vo forme aplikácií a mobilných peňaženiek.

Doteraz prísna regulácia sťažovala založenie a rozbehnutie novej banky. Nová európska smernica o platobných službách (PSD2) by však mohla túto prekážku vstupu na trh čoskoro odstrániť. PSD2 je súbor politík, ktoré zákazníkom poskytujú značný výber a ochranu v tom, ako chcú napĺňať svoje bankové potreby. Zároveň im umožňuje umiestniť všetky svoje bankové údaje na jedno miesto.

Medzitým dozrievajú aj nástroje regulačných technológií tzv. „regtech“. Uľahčujú podmienky vstupu nových účastníkov na trh v oblasti dodržiavania zásad, riadenia rizík a monitorovania transakcií. Je teda len otázkou času, ako regulačná bariéra chrániaca banky po celom svete úplne odpadne.

Ďalším slabým miestom tradičných bánk je ich tendencia nechápať, nakoľko je ich obchodný model narušiteľný. Zvyčajne je to vidieť na opovrhovaní novými konkurentmi. Napríklad Cathy Bessantová, technická riaditeľka Bank of America, komentovala predstavenie novej kreditnej karty od Apple takto: „keď som uvidela toto oznámenie, moja reakcia bola, že všetky konkurenčné funkcie, ktoré sú na tejto karte, máme dnes v ponuke aj my.“

Sklon vidieť iba produkt alebo službu, a nie celý obchodný model, je bežný medzi etablovanými subjektmi v rôznych odvetviach. Podobne sa správali aj Kodak, Blockbuster a Nokia. Tieto tri firmy sú jasným príkladom zo stoviek súčasných etablovaných spoločností, ktoré boli schopné vidieť iba produkt (a súvisiace prvky), ktorý ich ohrozoval, a nie to, ako obchodné modely ich konkurentov umožňovali vytváranie úplne nových ekosystémov, pre ktoré boli veľmi zle vybavené na to, aby prežili. Etablovaní účastníci trhu razom strácajú šancu predefinovať odvetvie, v ktorom kedysi dominovali.

Nie je vôbec prekvapujúce, keď vidíme, že banky uzatvárajú svoje pobočky jednu po druhej. Snažia sa o znižovanie nákladov, bez toho, aby sa pokúšali nájsť pozíciu v novo sa rozvíjajúcom ekosystéme. To naznačuje nesprávne pochopenie hrozby. Fintech firmy vyhrávajú, pretože ponúkajú podobné služby s nižšími nákladmi a lepšími zákazníckymi skúsenosťami výhradne v digitálnom prostredí. Nič však nemôže byť ďalej od pravdy.

Ak sa dá niečo naučiť z podobných situácií v iných odvetviach, je to, že nikdy nejde o jednoduchú náhradu za nižšie náklady. Keď si zákazníci osvojili digitálne fotoaparáty, neurobili to preto, lebo kvalita obrazu a ceny boli porovnateľné s filmom, ale preto, že digitalizované obrázky mohli zdieľať elektronicky. To, čo znamenali fotografie pre ľudí, sa razom zmenilo.

Fintech podobne menia bankovníctvo, ako ho poznáme. Ako sa doň zapájame, aké budú naše očakávania od finančných poskytovateľov v budúcnosti. To, čo Kodak nakoniec zabilo, nebolo to, že nedokázali držať krok s technológiou, ale ich neschopnosť oceniť širší kultúrny a behaviorálny posun, ktorý z toho vyplynul.

V prípade bánk je najdôležitejším aspektom posunu prechod od hospodárskej súťaže zameranej na produkt k platforme. Bankári majú dobrý pocit po zinkasovaní zisku z predaja alebo po uzavretí obchodu. Platformy nie sú o vytváraní zisku z individuálneho predaja, ale o tom, ako rozširujúca sa užívateľská základňa vytvára hodnotu pre celú sieť. Je to koncept, ktorý je pre väčšinu bánk cudzí. V prípade platforiem ako Amazon alebo Facebook zákazníci nie sú len ľudia, ktorí platia za produkty alebo služby, sú to najcennejšie aktíva spoločnosti. Aj to je dôvod, prečo Facebook zaplatil za WhatsApp 19 miliárd dolárov.

Pre banky je chybou vidieť kartu Apple ako ďalšiu platobnú kartu. Karta zameraná na 1,4 miliardy aktívnych zariadení spoločnosti Apple a rozmanitú zákaznícku základňu je len špičkou ľadovca. Facebookova kryptomena Libra má k dispozícii 2,4 miliardy používateľov. Nie je to sen, ktorého naplnenie bude trvať roky. Zavedené subjekty prekvapí skôr, než si to uvedomia. Čím rýchlejšie si banky priznajú, že majú obmedzené znalosti ohľadne fintech, tým pravdepodobnejšie im budú úspešne čeliť. Skôr než sa snažiť prežiť zatvorením pobočiek, spustením mobilných aplikácií a spoliehaním sa na prísľub regulačných prekážok, by sa mali pokúsiť poučiť sa z chýb, ktoré urobili spoločnosti Kodak, Blockbuster, Nokia a ďalšie.

Súvisiace články

Aktuálne správy