oPeniazoch.sk, MarketWatch;parlamentnilisty;moneymaven Foto: SITA/AP;ECB
Rozdielne názory európskych centrálnych bankárov ohrozujú schopnosti ECB v prípade potreby zakročiť.
Po prvýkrát za 20 rokov existencie eurozóny sa doteraz tlmené rozdiely v menovej politike Rady guvernérov Európskej centrálnej banky zmenili na otvorenú slovnú vojnu. Spúšťačom bol posledný balík menového uvoľňovania, ktorý ECB predstavila začiatkom tohto mesiaca. Ide o nové kolo nákupu dlhopisov a ďalšie zníženie už negatívnych úrokových sadzieb. Menová politika sa stala kontroverznejšou ako kedykoľvek predtým. Tradičná debata medzi jastrabmi a holubicami ECB je razom iná.
Prezident ECB Mario Draghi trdí, že pracovný trh stráca na sile, ekonomika eurozóny nevykazuje žiadne presvedčivé dôkazy oživenia a pretrvávajúci pokles spracovateľského priemyslu by mohol ohroziť zvyšok ekonomiky. Reakciou je posunúť menovú politiku ECB ďalej smerom, ktorý by zodpovedal uvedenému hodnoteniu.
ECB 12. septembra spustila nové kolo menového uvoľňovania, pričom uviedla, že pokles inflačných očakávaní v eurozóne, ktorý je vyvolaný súčasným spomalením hospodárstva, vyvoláva ďalšie pochybnosti o jeho schopnosti dosiahnuť oficiálny cieľ „pod, ale blízko 2“. % ". Centrálna banka okrem obnovenia nákupu aktív a zároveň znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na mínus 0,5 %. Po prvýkrát tiež odmietla stanoviť dátum ukončenia programu, čo naznačuje iba to, že po dosiahnutí inflačného cieľa 2 % sa postupne od neho bude upúšťať.
Draghi sa na rozdiel od iných ekonómov neobáva, že to môže viesť k nafukovaniu bublín na trhoch aktív, napríklad nehnuteľností, a že znižuje profitabilitu bánk, čo môže ochromiť ich úverovú činnosť, ktorú sa Draghi snaží podporiť. Prehliada, že zvolený režim menovej politiky môže zásadne prispieť k stlačeniu prirodzenej úrokovej sadzby, ako argumentujú ekonómovia z Banky pre medzinárodné platby v Bazileji.
Podľa ekonóma Lukáša Kovandu je skutočným, "reálpolitickým" dôvodom prinútiť Nemecko a ďalšie rozpočtovo zodpovedné štáty eurozóny, aby svojmu rozpočtu pustili žilou. Veľmi pravdepodobne totiž program prakticky nijako neprispeje k tomu, aby firmy viac produktívne investovali a domácnosti viac žiaducim spôsobom míňali, a roztáčali kolesá ekonomiky. Zato však môže ďalej znížiť náklady na obsluhu dlhu Nemecku a ďalším krajinám, ktoré majú vo svojom rozpočte priestor k navýšeniu vládnych výdavkov. Práve to má tieto krajiny prinútiť, aby viac míňali a zadlžovali sa, a pomáhali tak chorľavému južnému krídlu eurozóny.
Rozhodnutie prišlo po intenzívnej diskusii v Rade guvernérov, v ktorej sedí 19 centrálnych bankárov z členských štátov menovej únie a šesť predstaviteľov výkonnej rady ECB. Proti obnoveniu programu nákupu dlhopisov sa postavili aj tradičné holubice, napríklad dvaja francúzski členovia rady.
Hneď ako bolo toto rozhodnutie oznámené, oponenti netajili svoju frustráciu. Nemecký šéf centrálnej banky Jens Weidmann novinám Bild povedal, že balík opatrení je „zbytočný“. Deň predtým obvinili tie isté noviny Draghiho, prezývaného „gróf Draghila“, že „vysáva“ účty nemeckých sporiteľov. Šéf rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann povedal pre agentúru Bloomberg, že balík „môže byť chybou“. A šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot dodal, že balík je „neprimeraný“.
Naopak politiku podporili tí, ktorí sú presvedčení, že liekom na súčasný stav je ešte viac dlhu. Prekvapujúce je to, že po ďalšom a ďalšom dlhu volajú aj Gréci či Taliani, ktorí nebyť záchrany za peniaze daňových poplatníkov z rozpočtovo zodpovednejších krajín, by už dávno zbankrotovali.
Voľné menové politiky, ktoré inicioval prezident ECB Mario Draghi v lete roku 2012, necelý rok po nástupe do funkcie, boli jastrabími členmi centrálnej eurozóny vždy neochotne akceptované, aj keď občas hlasovali za niektoré z opatrení (napr. prvé kolo nákupu dlhopisov v roku 2014).
Je to však prvýkrát, čo sa z relatívne dôverného rokovania Rady guvernérov stalo verejné vystavenie špinavej bielizne.
Draghi vo svojej funkcii končí 31. októbra, je tu záver jeho neobnoviteľného osemročného funkčného obdobia. Následne do čela ECB zasadne bývalá generálna riaditeľka MMF Christine Lagardová. Aj keď sa zdá, že jej výroky boli doteraz copy- paste Draghiho prejavov, prisľúbila, že „preskúma“ menovú politiku centrálnej banky. Jastrabi dúfajú, že politiku zmení. Holzmann poukázal na to, že Rada guvernérov môže zvrátiť svoje predchádzajúce rozhodnutia o menovom uvoľňovaní. To znamená, že boj bude pokračovať.
Rizikom pre ECB je, že prudký obrat politiky, alebo dokonca poukazovanie na to, že sa v určitom okamihu môže od nej upustiť, ohrozujú dôveryhodnosť centrálnej banky na trhoch, ktoré sú povzbudené najnovším plánom. Ak jastrabi vyhrajú v tomto súboji, budú musieť prísť s plánom, ako dostať infláciu späť na 2 %. Alebo formálne vyhlásia, že inflácia na súčasnej úrovni 1 % je postačujúca..
Lagardová nie je ekonómka, nemá ani skúsenosti z oblasti centrálneho bankovníctva. Bude musieť využiť všetku svoju politickú ostrieľanosť na preklenutie priepasti medzi bojujúcimi frakciami ECB. To, v čom má rezervy, bude musieť kompenzovať prostredníctvom diplomacie.
Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi uviedol, že Rada guvernérov by mala byť otvorená myšlienkam, ako je napríklad moderná menová teória. Spomenul pritom nedávny dokument bývalého podpredsedu Federálneho rezervného systému Stanleyho Fischera, podľa ktorého by centrálne banky mali dať peniaze „priamo do rúk verejných a súkromných investorov“.
Ide o vrtuľníkové peniaze a ignorovanie vládnych deficitov. „Toto sú objektívne celkom nové nápady," povedal Draghi. „Rada guvernérov o nich nediskutovala. Mali by sme sa na ne pozrieť, ale neboli otestované. “ To že neboli testovanie nie je úplne pravda. Japonsko zbytočne premárnilo bilióny dolárov na stavbu mostov do prázdna. Samozrejme obhajcovia modernej monetárnej teórie budú argumentovať, že ak by Japonsko postavilo ešte viac mostov do prázdna, problémy by to vyriešilo.
„Keď sa na to dôkladne pozriete, uvedomíte si úlohu distribúcie peňazí jednému subjektu alebo druhému subjektu, čo je zvyčajne fiškálna úloha,“ uviedol Draghi. "Je to vládne rozhodnutie, nemá ho robiť centrálna banka … Je potrebné sa venovať politickému riadeniu týchto myšlienok."
Draghi musí vedieť, že obe myšlienky sú proti Maastrichtskej zmluve, na základe ktorej bola založená eurozóna. Jeho funkčné obdobie sa končí 31. októbra 2019. Kedy by nadišiel lepší čas ak nie teraz navrhnúť nové nápady pre svojho nástupcu v osobe Christine Lagardovej?
Jedným zo základných predpokladov MMT (a evidentne nesprávnym) je, že vlády budú rozumne využívať peniaze, ktoré vytvoria zo vzduchu. Dejiny ale ukazujú na nedostatky tejto teórie.
