oPeniazoch.sk, awealthofcommonsense Foto: SITA/AP
Keď sa akciám darí, prezident USA dostáva kladné body. A naopak, keď klesá, je viac tých záporných. Skutočný vplyv prezidenta na trh pritom nie je až tak veľký. Nakoľko môžu akcie ovplyvniť prezidentské voľby?
Nebolo to tak dávno, na konci júla tohto roka, americké akcie krátko po dosiahnutí nového maxima stratili 6 %. Mnohí investori z toho vinili obchodnú vojnu USA s Čínou. Ak by sa to udialo vo volebnom roku, mohlo by to mať určitý vplyv na znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta. Aspoň takýto trend naznačuje pohľad do histórie.
Od roku 1928 prebehlo v USA 23 volieb prezidenta. V štyroch prípadoch došlo v priebehu volebného roka k pádu cien akcií (naposledy o 34 % v roku 2008) a v trinástich prípadoch sa úradujúci prezident snažil o znovuzvolenie. Z týchto trinástich prípadov zaznamenali akcie v USA pád len v dvoch prípadoch, a to v rokoch 1932 a 1940. V roku 1932 vyhral nový kandidát, Franklin Delano Roosevelt, ktorý porazil Herberta Hoovera, v roku 1940 naopak Roosevelt post obhájil v súboji s Wendellom Lewisom Willkiem. Čo sa týka strácajúcich akcií a (opätovného) zvolenie prezidenta, nie je dosť preukazného materiálu o ich vzťahu.
Oveľa väčší význam ako akcie má pri voľbe prezidenta stav ekonomiky. Z trinástich prípadov, keď kandidoval aj úradujúci prezident, sa len v troch stalo, že prehral. Vo všetkých troch prípadoch sa ekonomika musela vyrovnávať s recesiou.
V roku 1932, kedy Roosevelt porazil Hoovera, čelila ekonomika USA najväčšej hospodárskej kríze tej doby. Práve Hoover bol často kritizovaný za to, že situácii nijako nepomohol (nakoniec za to bol kritizovaný aj Roosevelt, ale to už bolo po kríze). V roku 1980 boli USA tiež v kríze, miera nezamestnanosti vzrástla až na 8 % a inflácia a úrokové sadzby leteli hore. V roku 1992 sa Bill Clinton vo svojej kampani okrem zdravotníctva sústredil aj na ekonomiku. USA boli na začiatku 90. rokov v recesii, nezamestnanosť bola opäť na ôsmich percentách a klesali ceny nehnuteľností.
Je logické, že ekonomická situácia má na voľbu prezidenta väčší vplyv ako akciový trh. Podľa štúdie spoločnosti Gallup vlastní akcie (bez ohľadu na spôsob) asi polovica Američanov. Vlastníctvo akcií (rovnako ako bohatstvo) je však veľmi koncentrované, najbohatších 10 % ľudí v USA vlastní asi 90 % akcií. Recesie majú na ľudí oveľa väčší vplyv, pretože ich pocítia na svojich príjmoch a životnej úrovni. To sa prelieva do toho, ako ľudia vnímajú politikov, vrátane prezidenta. Takže aj keď akcie klesnú, nemusí to prezidenta ohroziť (aj keď on sám to najskôr bude vnímať inak). Keď budú trhy padať spoločne s ekonomikou, môže mať Trump naopak veľký problém.
