oPeniazoch.sk, Grant Thornton Foto: TASR/Jaroslav Novák;Grant Thornton
Zníženie dani z príjmu pre firmy s obratom do 100-tisíc eur neprinesie Slovensku žiadny makroekonomický efekt. Naopak, je tu vážne riziko, že Slovensko zaplavia formálne presídlené malé spoločnosti z celej Európy. Povedal to v reakcii na schválenie tejto zmeny v parlamente v stredu 18.9.2019 rakúsky daňový expert Wilfried Serles z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Parlament v stredu 18.9.2019 schválil pozmeňujúci návrh poslanca SNS Baláža, aby daň z príjmu právnických osôb klesla z 21 na 15 % firmám s obratom do 100-tisíc eur. Podľa W. Serlesa je vo všeobecnosti znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov žiadané, avšak nie v navrhovanej podobe. „Je hneď niekoľko dôvodov, prečo návrh znížiť daňové zaťaženie len pre časť firiem neobstojí. Takýto krok napríklad narušuje princíp rovnosti. Veľkosť firmy nie je dostatočným kritériom, ktorý by odôvodňoval nižšiu daň.“
Znížená daň len pre časť firiem neprinesie štátu žiadny prospech
Návrh je tiež jednoznačne nespravodlivý. Ak firma pri ziskovosti vo výške 20 % prekročí hranicu 100-tisíc eur o jediné euro, rozdiel v dani oproti firme so stotisícovým obratom bude 1 242 eur. „Slovensko riskuje, že bude zaplavené malými firmami s obratom do 100-tisíc eur, ktoré si tu budú optimalizovať podnikanie. Pritom makroekonomicky štát nič nezíska. Tento krok nepovedie k vytvoreniu nových pracovných miest a nebude mať vplyv na ekonomický rast. Je to čisto populistický krok, keďže dvojitá daňová sadzba a zvolená hranica nemajú žiadny analytický základ,“ vysvetľuje W. Serles z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Navyše, je tu vážne riziko, že Slovensko zaplavia formálne presídlené malé spoločnosti z celej Európy.
Firmy súrne potrebujú znížiť zaťaženie ceny práce
Ak chce vláda skutočne pomôcť podnikateľom, mala by urobiť opatrenie v oblasti zaťaženia ceny práce, ktoré je rekordne vysoké. „Slovensko má už v súčasnosti vyššie zaťaženie práce ako susedné Čechy aj drahé Rakúsko. Slovenský zamestnávateľ zaplatí o 1,1 % viac ako rakúsky a o 2,6 % viac ako český. Tento rozdiel sa zvyšuje s narastajúcim počtom nočnej alebo víkendovej práce. Pritom vláda situáciu firiem ďalej zhoršuje krokmi, ako je zavedenie rekreačných poukazov a zvažovanie ich rozšírenia na všetky firmy,“ hovorí W. Serles.
Strop pre zdravotné odvody
Slovensko by podľa daňového experta malo zaviesť na úrovni sociálnych odvodov a znížiť úroveň zdravotných a sociálnych odvodov o 0,5 až 1 %. Wilfried Serles sa zároveň prihovára za plošné zníženie firemnej dane na 19 % s tým, že pri DPH by zostala iba základná sadzba 20%. „Uplatnenie zníženej sadzby na ubytovacie služby a potraviny neprinieslo očakávané zníženie cien.“ V neposlednom rade by bolo vhodné zrušiť povinné rekreačné poukazy.
Mzdové náklady sa slovenským firmám úvodom roka zvýšili najrýchlejšie z krajín eurozóny o 8,7 % (priemer eurozóny 2,4 %), v druhom štvrťroku rástli ešte rýchlejšie o 9,7 %, čo je vôbec najrýchlejší rast za posledných 11 rokov. Firmy toto tempo dokázali ako-tak zvládnuť pri vysokom raste ekonomiky, tieto časy však skončili a slovenská ekonomika vstúpila do etapy ochladzovania. Už pri súčasnom zaťažení práce budú mať firmy problém udržať zamestnanosť.
Slovensku by prospelo aj zníženie administratívy
Firmám na Slovensku by výrazne pomohlo aj zníženie administratívneho zaťaženia. Slovensko má komplikovaný systém výpočtu dane z príjmov, napríklad odpočítateľné náklady až po úhrade dane, dodanenie neuhradených záväzkov, daňový odpis limitovaný do výšky príjmu z prenájmu pri prenajatom majetku. „Slovenský daňový systém tiež komplikuje množstvo povinných podaní, od DPH a štatistických hlásení do Národnej banky či Štatistickému úradu až po daň z motorových vozidiel zamestnancov počítanú na dennej báze, ak auto používajú na firemné účely.“
