Minimálna mzda ako 60 percent priemernej mzdy je absolútny extrém, tvrdí Kiššová

Diskusia 2  Zdroj:

18. 9. 2019 - V Európskej komisii sú podľa nezaradeného poslanca Jozefa Mihála názory, že by minimálna mzda mala tvoriť 60 percent z mediánovej mzdy v danom štáte. "My budeme súhlasiť so 60 percentami mediánu, ak to bude návrh Európskej komisie," povedal.

Zavedenie hrubej minimálnej mzdy na Slovensku najmenej vo výške 60 % z priemernej hrubej mzdy je v porovnaní s inými krajinami absolútny extrém. V parlamentnej rozprave k návrhu novely zákona o minimálnej mzde to uviedla poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová. Upozornila na to, že pomer minimálnych hrubých zárobkov voči priemernej mzde v Českej republike dosahuje 41,19 percenta, v Maďarsku 40,31 percenta a v Poľsku 43,73 percenta. Žiadna krajina OECD podľa nej nemá minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy. "Hodnota 60 percent je neúnosná miera, ktorá má množstvo negatívnych dopadov," povedala. Za pozitívne však považuje to, že sa výška minimálnej mzy už nemá stanovovať "od stola". Ak chce podľa nej vláda zvýšiť príjmy ľuďom, mala by im znížiť dane a odvody. Poslankyňa upozornila aj na to, že zvyšovaním minimálnej mzdy sa znižuje možnosť zamestnať sa pre ľudí s nízkou kvalifikáciou.

Nezaradený poslanec NR SR Jozef Mihál súhlasí s tým, že výšku minimálnej mzdy by nemala stanovovať vláda, ale vzorec. Upozornil na to, že viac ako priemernú mzdu na Slovensku dostáva asi 40 percent zamestnancov a menej ako priemernú mzdu 60 percent zamestnancov. Lepší údaj je však podľa neho tzv. mediánová mzda, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a druhá polovica viac, ako je hodnota tejto mzdy. "Túto hodnotu však nepoznáme, lebo Štatistický úrad túto hodnotu nezisťuje," povedal. Podľa jeho odhadu by to mohlo na Slovensku byť okolo 900 eur. "Ak sa máme baviť o tom, kto koľko zarába, mali by sme sa orientovať na mediánovú mzdu," povedal.

V Európskej komisii sú podľa Mihála názory, že by minimálna mzda mala tvoriť 60 percent z mediánovej mzdy v danom štáte. "My budeme súhlasiť so 60 percentami mediánu, ak to bude návrh Európskej komisie," tvrdí. Podľa Mihála by však ľudia, ktorí poberajú minimálnu mzdu, nemali platiť žiadne dane, ani odvody. "Ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič," uviedol. Navrhuje, aby odvodová odpočítateľná položka na zdravotné odvody pre zamestnanca bola vo výške minimálnej mzdy. "Nestačí sa baviť o hrubej minimálnej mzde, mali by sme sa baviť o čistej minimálnej mzde, lebo to človek dostane na účet," povedal Mihál. Podľa neho treba aj čo najviac zvyšovať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Podľa návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer Roberta Fica a Erika Tomáša by najnižšie hrubé zárobky na Slovensku od roku 2021 tvorili najmenej 60 % z priemernej mzdy na Slovensku. V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019. Pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky má mať prednosť dohoda zamestnávateľov a odborárov. Ak sa na sume minimálnej mzdy na rok 2021 dohodnú zamestnávatelia a odborári do 15. júla budúceho roka alebo dohoda o najnižších hrubých zárobkoch nastane spoločne s predstaviteľmi vlády na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta budúceho roka, dohodnutá výška minimálnej mzdy bude záväzná. Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na ďalší rok do konca augusta nedohodnú, má sa uplatniť vzorec, podľa ktorého by sa minimálna mzda od roku 2021 v prípade nedohody sociálnych partnerov určovala ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.