Rekordne nízke náklady na obsluhu dlhov v eurozóne môžu naštartovať investície

Diskusia 1  Zdroj:

17. 9. 2019 - Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy.

Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.

To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie.
Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 % hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global.

Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 % HDP a v roku 2021 na 0,80 % HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať.

Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.

„Od rokov 2013 - 2014 pokles výdavkov na úroky v pomere k HDP, najmä v krajinách ako sú Taliansko a Španielsko, poskytol vládam určitý priestor na nadýchnutie," uviedol a pripomenul, že tieto úspory budú ešte stúpať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Podľa banky Société Générale znamená pokles výnosov dlhopisov o 10 bázických bodov zníženie poplatkov z úrokov zhruba o 0,35 % HDP v Taliansku, 0,27 % v Španielsku, 0,22 % vo Francúzsku a 0,16 % v Nemecku.

To by mohlo podporiť výdavky na celú škálu oblastí, od environmentálnych projektov v Nemecku po vyššie výdavky na vzdelávanie a sociálne zabezpečenie v Taliansku a zlepšenie infraštruktúry v celej eurozóne, čo by znamenalo koniec úsporných opatrení.