oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Digitálna revolúcia mala obrovský dopad na spôsob financovania nových malých spoločností. Crowdfunding sa za viac ako desať rokov stal dôležitým zdrojom financovania podnikateľov, ktorí čoraz viac financujú svoje firmy získavaním malých množstiev peňazí od veľkých skupín jednotlivcov.
Spravidla to funguje prostredníctvom nejakej platformy (ako napríklad Kickstarter, Funding Circle alebo Seedrs), ktorá sa snaží spojiť podnikateľov a investorov. Niektoré firmy sa však priamo obracajú na investorov prostredníctvom svojich vlastných platforiem na získavanie finančných prostriedkov, napríklad prostredníctvom svojich webových stránok.
Crowdfunding spočiatku priniesol veľký optimizmus, že by mal „demokratizujúci účinok“ na financie. Na jednej strane dokáže pomôcť podnikateľom vylúčeným z tradičných zdrojov financovania a na strane druhej prináša nové príležitosti ľuďom, ktorí môžu investovať relatívne malé množstvo peňazí. Napríklad súkromní investori, ktorí hľadajú vyššie výnosy, sú lákaní rôznymi úverovými platformami, známymi aj ako platformy peer-to-peer (P2P).
Nový výskum v oblasti crowdfundingu si dal za cieľ zistiť, či tento relatívne nový spôsob financovania vyhovuje nárokom na demokratizáciu investícií v 21. storočí.
Platformy crowdfundingu založené na darovaní určite umožnili mnohým neziskovým projektom (ako sú charitatívne organizácie a sociálne podniky) získavať finančné prostriedky od filantropických investorov, ktorí sa nesnažia o finančnú návratnosť.
Typy firiem, ktoré získavajú financie z platforiem P2P (kde veritelia poskytujú úvery s úrokmi), a platformy založené na akciových fondoch (kde podnikatelia predávajú podiel investorom), sú určite rozmanitejšie v porovnaní s firmami financovanými bankami, „podnikateľskými anjelmi“ a fondmi rizikového kapitálu. Vedci však upozorňujú, že v iných ohľadoch môže byť demokratizačná myšlienka výzvou.
Predpojatosť, geografia, zručnosti a riziká
Po prvé, „dav“ má svoje vlastné preferencie a zaujatosti. Niektoré typy projektov sú menej atraktívne, iné viac. Napríklad výrobky a služby zamerané na spotrebiteľa fungujú lepšie ako vedecké a technologické projekty. Dav je tiež stádovitý. Ak chýba dostatok podrobných informácií o firme, ktorá hľadá finančné prostriedky, investori sa pri rozhodovaní o svojich investíciách často budú riadiť krokmi iných investorov.
Po druhé, podnikatelia sa líšia v možnostiach prístupu k davu. Predtým, ako sa zaregistrujú na platformu, musia často získať počiatočné finančné prostriedky, aby svoj projekt spustili. Zvyčajne to financujú z vlastných peňazí, prípadne od rodiny a priateľov. Ale nie každý má prístup k týmto zdrojom. Osobné kontakty podnikateľa sú tiež životne dôležité a finančné úspechy sa spájajú s tými, ktorí sa angažujú na sociálnych sieťach. Rovnako ako v off-line svete, investori sa spájajú s podnikateľmi s vysokou úrovňou „ľudského kapitálu“ (zručnosti, skúsenosti, porozumenie trhu) a ktorí sú schopní prezentovať svoju dôveryhodnosť a kvalifikáciu. Na úspešné získanie finančných prostriedkov potrebujú podnikatelia silné komunikačné schopnosti.
Po tretie, crowdfunding nerieši geografický problém. Aj keď crowdfundingové platformy dokážu spájať podnikateľov a investorov bez ohľadu na to, kde sú, pretrvávajúcou črtou crowdfundingu je „domáca zaujatosť“. Zjednodušene povedané, investori preferujú financovanie firiem, ktoré majú na dosah.
Po štvrté, na kolektívnom financovaní sa už nezúčastňuje len dav. Platformy P2P a akciové platformy čoraz viac získavajú finančné prostriedky od inštitucionálnych investorov vrátane bánk, penzijných fondov, podielových fondov a spoločností spravujúcich aktíva.
Posledným problémom je riziko, ktorému sú investori vystavení na platformách crowdfundingu. Regulačné orgány v niekoľkých krajinách vyjadrujú rastúce obavy, že niektoré platformy vyvolávajú zavádzajúci alebo nereálne optimistický dojem očakávaných výnosov a priťahujú drobných investorov s nedostatočnými skúsenosťami alebo schopnosťou primerane vyhodnotiť investičné príležitosti. Vzhľadom na malé sumy, ktoré vystavujú riziku, nemajú žiadnu ekonomickú motiváciu na nejaký relevantnejší prieskum. Uvádza sa, že väčšina investorov má na tieto úlohy vyhradených menej ako 20 minút týždenne. V rámci crowdfundingových platforiem chýbajú aj mechanizmy riadenia. Keďže firmy získavajú financie od mnohých jednotlivcov, z ktorých každý investuje nízku sumu, nemá nikto motiváciu monitorovať riziká.
Finančný úrad Spojeného kráľovstva vyjadril obavy, že vzhľadom na to, že odvetvie je stále relatívne mladé, neprešlo celým hospodárskym cyklom. Ak sa zhoršia ekonomické podmienky, mohlo by to viesť k zvýšeniu strát z úverov a investícií. Niekoľko zavedených platforiem P2P už generuje stratu a výnosy pre investorov klesli. Lord Adair Turner, bývalý predseda britského finančného regulačného orgánu, Financial Services Authority, predpovedal, že straty, ktoré vzniknú pri vzájomných úveroch typu peer-to-peer v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov, „spôsobia, že bankári budú vyzerať ako géniovia na požičiavanie“.
Crowdfunding bezpochyby zmenil trh podnikateľských financií. Nemali by sme však predčasne prepadať optimizmu, kým sa neodstránia všetky nedostatky, s ktorými bojujú podnikatelia a investori na tradičných finančných trhoch. Čoraz viac sa ukazuje, že sa vytvorili nové zdroje nerovnosti a nové druhy rizík pre investorov.
