oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Podľa autorov štúdie vraj vydesení byť nemusíme. Ak by s podobnou štúdiou prišli pred 100 rokmi, boli by jej čitatelia ešte viac zaskočení. Vtedy bolo až 40 % obyvateľov vyspelého sveta zamestnaných v poľnohospodárstve. Dnes sú to necelé 2 %.
Dvojsečná zbraň zvaná automatizácia prináša so sebou benefity, no ohrozuje aj celý rad pracovných pozícií. Ako uvádza štúdia Oxfordskej univerzity až 47 % dnešných pracovných pozícií je ohrozených automatizáciou.
Ktoré pracovné miesta sú najviac ohrozené nastupujúcou technológiou a umelou inteligenciou?
Na prvých miestach sú napríklad zamestnania ako telemarketeri a poistní makléri, ktorým odhaduje spomínaná štúdia až 99 % pravdepodobnosť nahradenia robotmi. Táto zmena sa odhaduje v horizonte 10 až 20 rokov, no prvé príklady sú viditeľné aj v súčasnosti. Už dnes sa v call centrách úspešne používajú programy, ktoré oslovujú potenciálnych klientov, prípadne riešia problémy zákazníkov. Volaný zákazník často ani nevie, že s ním hovorí počítač. Podobne vie už dnes robotický softvér vyplniť dotazník s poistnou udalosťou, alebo novou poistnou zmluvou. Generovanie textov, ako sú zmluvy alebo reporty je už aj dnes automatizovateľné a čoraz viac sa stáva štandardom. Rôzne pozície združené okolo úverových produktov, predaja nehnuteľností, mzdového účtovníctva sú očakávanou robotizáciou a automatizáciou podľa tejto štúdie ohrozené na viac ako 90 %.
Naopak, nízke riziko spojené s automatizáciou by malo hroziť lekárom a dentistom, zdravotným sestrám a farmaceutom. Tu štúdia odhaduje riziko nahradenia robotmi len na úrovni okolo 1 %. Napríklad takí architekti už môžu byť nahradení automatizáciou s pravdepodobnosťou 2 % (predsa len, zlá diagnóza ochorenia je desivejšia, ako zle naprojektovaný chodník, ale aj ten môže byť ohrozením zdravia)
Podľa výsledkov výskumu by sa už dnes aj také vysoko sofistikované zamestnania, ako sú právnici mali pripraviť na to, že štúdie legislatívy či judikátov sa v krátkej dobe stanú doménou robotických programov. Zmena sa bude týkať najmä rutinných úkonov, kde v prvom kole umelá inteligencia nahradí pracovné sily a uľahčí prácu spojenú s takýmito úlohami.
Vedci pod vedením doktora C.B. Freya hovoria, že tých 47 % pracovných miest nezmizne s úplnou istotou, sú však vysoko pravdepodobne ohrozené. Aj v minulosti sa nástup technológie podpísal na radikálnych zmenách v živote ľudí a až druhé generácie sa dokázali adaptovať na zmeny spôsobené napríklad zavedením parných strojov. Priemyselná revolúcia priniesla pokles miezd a trvalo až 70 rokov, kým sa príjmy pracovníkov v priemysle pozviechali. Zhoršila sa aj zdravotná a sociálna situácia v dôsledku sťahovania ľudí z vidieka do miest. Ale dnes vieme, že po prekonaní týchto problémov sa život všeobecne zlepšil.
Ako sa pripraviť na tieto prichádzajúce zmeny?
Takzvaná štvrtá priemyselná revolúcia, pred ktorou stojíme sa prejaví najmä prenikaním umelej inteligencie do denného života, internetom vecí, autonómnymi vozidlami, nanotechnológiami a biotechnológiou, obnoviteľnými zdrojmi energie a skladovaním energie. Tak vzniknú nové trhy, nové služby a nové pracovné pozície. Kto bude chcieť uspieť, mal by popracovať napríklad na svojej schopnosti riešiť komplexné problémy a svojom kritickom myslení. Množstvo informácií, ktoré budú vďaka technológiám k dispozícii sa bude musieť vedieť interpretovať, posúdiť a vyhodnotiť. Podobne bude výhodou ak si zlepšíte svoju kreativitu a schopnosť rozhodovania.
Kvality ako tímová spolupráca a schopnosť koordinácie s inými pracovníkmi bude vysoko žiadaná a bude výhodou na budúcom trhu práce. Dobré šance budú mať aj schopní vyjednávači, ktorí dokážu čo najviac dosahovať výsledky označované ako win-win. No a samozrejme, každý kto dokáže dobre poskytovať služby iným ľuďom, bude vyhľadávaný.
Adaptovať sa budú musieť samozrejme aj sociálne štruktúry štátov, zrejme vzniknú iné daňové režimy a k slovu sa možno opäť dostane aj myšlienka univerzálneho príjmu. Ich objavenie, odskúšanie a prijatie však môže zabrať aj desaťročia. Dnešné hlasy politikov odmietajúcich globalizáciu sú vo veľkej miere podobné situácii, keď Britská kráľovná Alžbeta I. odmietla v 16. storočí odsúhlasiť patent mechanického tkacieho stavu, v ktorom videla hrozbu pre tisíce jej poddaných tkáčok a tkáčov. Aj vynálezcovi tohto zariadenia napokon nezostalo nič iné, než nájsť prvotnú podporu vo Francúzsku a trvalo takmer 50 rokov kým sa okľukou technológia vrátila domov a presadila sa masovo.
