oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Dve hlavné opatrenia, ktorými bojuje americký prezident Donald Trump za obnovenie veľkej Ameriky sú dovozné clá a daňové úľavy. Obe však len zhoršujú situáciu bežného občana a navyše nie len bežného občana USA, ale aj mnohých iných.
Dovozné clá sú totiž formou zdanenia a dane platia vždy koneční spotrebitelia. O tom sme sa mohli presvedčiť aj my, keď u nás niekoho napadli geniálne myšlienky ako daň z poistenia, či odvod obchodných reťazcov. V oboch prípadoch sme pekne krásne platili a platíme viac za tú istú službu či tovar. Len tú zvýšenú čiastku odvedú poisťovne, či obchodníci do štátnej pokladne.
Experimentálne opatrenia patria do laboratórií a pokusných pracovísk, nie do reálnej ekonomiky. Trumpove pokusy o „vytrestanie“ Číňanov cez clá, alebo jeho snaha motivovať korporácie a boháčov k vytvoreniu pracovných miest cez zníženie daní sa žiaľ zatiaľ (ale čo iné ste čakali?) míňajú účinkom. Destabilizujú hospodárstvo, znemožňujú podnikateľom plánovať na obdobie dlhšie ako 1 rok a slovo neistota sa objavuje vo všetkých štvrťročných reportoch firiem. Navyše, aj keď by sa „všetky FEDy sveta“ spojili, nedokážu svojimi nástrojmi oživiť spomaľujúcu ekonomiku. V čase pomerne nízkej nezamestnanosti a ako tak existujúceho ekonomického rastu, ktorý sa však spomaľuje, prišli zo všetkých kútov sveta oznámenia centrálnych bánk o znížení sadzieb. No a stále sa neukazujú tie pracovné miesta, ktoré svojim voličom sľubuje ten žltovlasý pán z Bieleho domu.
Jediné, čo v ekonomických parametroch USA vzrástlo sú rozpočtové deficity. Súčasné Augustové hlásenia ministerstva financií USA hovoria, že v Júli už bol presiahnutý deficit rozpočtu z konca minulého roka (a ten bol od roku 2012 zatiaľ rekordný). V porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého rozpočtového obdobia je deficit vyšší o 27 %. Od 1. Októbra, kedy toto rozpočtové obdobie začalo, sa výdavky zvýšili o 8 % a príjmy len o 3 %. Trumpove reči, že daňové úľavy vo výške 1,5 bilióna dolárov sa „zaplatia samy“ sa samozrejme nesplnili.
Zachraňovať ekonomiku sa teda musí pokúsiť FED. Ale aj ten je za svoje opatrenia Bielym domom kritizovaný. Videnie sveta cez colné vojny a daňové úľavy je jednoducho v čase globalizovanej ekonomiky a super silného prepojenia kontinentov pri výrobe produktov zastarané. Daňové opatrenia vlád zväčša majú presne opačný efekt, aký od nich administratíva očakávala. Clintonove zvýšenie daní nespôsobilo prepad ekonomiky, zatiaľ čo na druhej strane Bushove daňové prázdniny ekonomiku nerozbehli. Aj u nás sme videli, že po zavedení rovnej a nižšej dane sa daňový výber zvýšil.
Naivný predpoklad, že americké firmy sa pod vplyvom daňových prázdnin húfne budú snažiť investovať v USA a prinesú „späť“ pracovné miesta, ktoré v minulosti boli exportované do Ázie, sa nemôže naplniť. Firmy investujú po vyhodnotení množstva rôznych parametrov tam, kde je to pre nich najvýhodnejšie. Rolu hrajú parametre pracovného prostredia, environmentálne predpisy, sila odborov, náklady na energiu a mnohé ďalšie. To že papierovo má množstvo firiem sídlo v Írsku, či na Bahamách ani zďaleka neznamená, že by sme tam našli aj tisícky zamestnancov týchto firiem. Prečo by mal niekto budovať miliardový výrobný závod, keď jeden tweet môže celú investíciu v priebehu dňa odsúdiť na neúspech?
Colné vojny sa dotkli vo veľkej miere tovarov, ktoré sú ako polo surovina vstupom pre Amerických výrobcov a nie je možné ich nahradiť niečím iným z domácej produkcie. Následkom toho sa uvedené tovary do USA dostávajú cez iné krajiny, ako je napríklad Vietnam.
V neistote, ktorú Trumpove tweety do ekonomiky priniesli, nezostáva veľkým firmám nič iné, než „zmraziť“ akékoľvek nové investície. Následkom toho sa len zvyšuje pravdepodobnosť recesie, s ktorou musí centrálna banka bojovať. Jej nástroje sú obmedzené a použime lekársku terminológiu – nie každú chorobu dokážeme liečiť aspirínom. Ak bude potrebné oživiť hospodárstvo, Fed bude znižovať sadzby, firmy však zrejme lacnejšie peniaze nevyužijú ma nové investície, ale budú možno skôr skupovať vlastné akcie, aby tak zvýšili spokojnosť svojich akcionárov. Tým sa ekonomika ale určite nedostane do „švungu“.
