oPeniazoch.sk, fnlondon Foto: SITA/AP;YT/bloomberg;getty images
Obrovská neistota ohľadom vývoja svetovej ekonomiky spôsobila, že centrálni bankári stoja proti vládam, ktorých politiky priamo pôsobia proti ich vlastným.
Často sú centrálni bankári, ktorí si myslia, že skúšajú nové, odvážne spôsoby liečenia svetovej ekonomiky, obviňovaní zo šírenia nebezpečenstva a zhoršovania aj tak ťažkej situácie. Tí, ktorým sa snažia pomôcť, vlády v ekonomickej kríze, sa zdá, že sú odhodlané znemožniť bankám robiť si svoju úlohu.
Ekonómovia stále diskutujú o tom, kto nesie akú časť zodpovednosti na finančnej kríze z roku 2008 a následnej kríze eura. Nedá sa tvrdiť, že by sa v tom čase obe strany pokúšali ťahať za rovnaký koniec povrazu. Že by vyjadrovali vzájomné porozumenie v tom, na čo sa každá strana zameriava. Teraz sa píše rok 2019 a obrovské neistoty visiace nad svetovým hospodárstvom spôsobili, že centrálni bankári už stoja proti vládam, ktorých politiky priamo pôsobia proti ich vlastným.
V USA hrozí, že bude Fed vtiahnutý do menovej vojny, ktorú nechce a nie je schopný viesť, po tom, čo sa Trumpova administratíva rozhodla vyhlásiť Čínu za menového manipulátora. Stalo sa to po niekoľkých mesiacoch silnej kritiky zo strany Trumpa, keď sa centrálna banka snažila zvládnuť vedľajšie účinky fiškálnych stimulov vyvolaných daňovými škrtmi prezidenta USA.
V Británii sa Bank of England musí vyrovnať s vládnym zámerom opustiť Európsku úniu 31. októbra. Ignorujúc opakované upozornenia banky na hospodárske nebezpečenstvá tvrdého brexitu.
Zdá sa, že v eurozóne stoja proti Európskej centrálnej banke dvaja vládni nepriatelia. Nemecko naďalej odmieta opakované naliehanie prezidenta ECB Maria Draghiho na fiškálny stimul, zatiaľ čo verejnosť znepokojuje záporná sadzba ECB. V Taliansku ožili vyhliadky na predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť antiEÚ a antieuro rétoriku Mattea Salviniho a jeho úmysel ignorovať fiškálne pravidlá dohodnuté EÚ. Oficiálna hospodárska politika v oboch krajinách len zhoršuje situáciu, voči ktorej sa centrálna banka snaží bojovať.
O menových politikách, ktoré boli kedysi doménou administratívy a ekonómov z užšej komunity, sa dnes diskutuje na verejných fórach. Zdá sa, že táto debata preskočila z dôvernosti akademickej obce do otvorenosti sociálnych sietí.
V Európe sa už vytratila tolerancia finančného systému po piatich rokoch oficiálnych záporných úrokových sadzieb. Banky sa po rokoch, keď sa pokúšali postaviť tvárou v tvár klesajúcemu zisku, začínajú ozývať. Ralph Hamers, generálny riaditeľ ING, začiatkom tohto mesiaca označil ECB za nespôsobilú, čím kritizoval centrálnu banku za to, že oznámila ďalšie kolo uvoľňovania, keď podľa jeho slov výhody jej politík už vyschli.
Vo Veľkej Británii zaútočil na údajnú opatrnosť Bank of England David Blanchflower, bývalý člen výboru pre menovú politiku. Nedávne rozhodnutie ponechať otvorené dvere pre zvýšenie sadzieb kvôli pretrvávajúcemu tlaku na mzdy, označil za hlúpy nápad. Blanchflower argumentoval tým, že banka v boji proti možnej recesii po Brexite, by mala byť dokonca pripravená znížiť svoje oficiálne sadzby, tak ako ECB.
Intenzita politickej debaty nebude pre centrálnych bankárov o nič jednoduchšia v čase, keďd sa opätovne pripravujú zhromaždiť všetok svoj arzenál na pomoc svetovej ekonomike v nebezpečnom období. Debata však môže odrážať aj to, nakoľko sa kontroverzné menové politiky spoliehajú na to, čo centrálni bankári nazývajú „nekonvenčnými“ nástrojmi, napríklad záporné sadzby.
V posledných rokoch bola debata o menovej politike otvorená, pretože centrálni bankári sa javili ako jediní, kto by bol schopný a ochotný urobiť potrebné kroky v dôsledku finančnej krízy. Aj vlády sa snažili sa pomôcť, aj keď boli často ochromené politickou nerozhodnosťou alebo fiškálnymi pravidlami formulovanými v minulých rokoch. Dnes sú ale centrálne banky vlády neraz v plnom rozpore. Optimisti môžu dúfať, že spoločný cieľ ich nakoniec zjednotí, ak množstvo neistôt, ktoré visia nad svetovou ekonomikou, spôsobí vážnu hospodársku alebo finančnú krízu. Pesimisti však majú pravdu keď tvrdia, že by bolo oveľa účinnejšie, ak by sa politici a centrálni bankári spojili a začali ťahať rovnakým smerom bez čakania na ďalší kolaps.
