WEF: Vojna napriek zbrojeniu nehrozí, nakoniec vždy zvíťazí zdravý rozum

Diskusia 6  
WEF: Vojna napriek zbrojeniu nehrozí, nakoniec vždy zvíťazí zdravý rozum
Zdroj: WEF
Foto: SITA/AP


21. 8. 2019 - Rastúca geopolitická neistota a stále väčšie sumy peňazí na zbrojenie. Vojenský konflikt medzi veľmocami je z tohto pohľadu v dlhšom horizonte neodvratný.

Hoci je vojenský faktor v medzinárodných vzťahoch stále dôležitý, vojna nie je pre mocnosti riešením konfliktu. Svetové veľmoci vynakladajú stále viac peňazí na moderné zbrane, ale príklad konfliktu medzi Pakistanom a Indiou ukazuje, že vyhrotenie situácie a skutočný vojnový konflikt medzi krajinami disponujúcimi najsilnejšími zbraňami v blízkej budúcnosti pravdepodobne nehrozí. Spor sa dá riešiť aj diplomatickou cestou.
 

WEF: Vojna napriek zbrojeniu nehrozí, nakoniec vždy zvíťazí zdravý rozum

Chyby, ktoré mocnosti robia v priebehu kríz a konfliktov, vedú k získavaniu skúseností a zdržanlivosti, ktoré ich v prostredí súčasnej neistoty posilňujú. Hlavnými silami v tomto procese sú rivalita medzi Ruskom a západom, rusko-čínske vzťahy a strategická autonómia rastúceho počtu veľmocí.

Rusko a západ
Rivalita v rámci ekonomických a integračných modelov na eurázijskom kontinente. Hoci vzdialene pripomína studenú vojnu, v porovnaní s ňou je ale rozsah síl a aktív oveľa menší. Problémom je konflikt na Ukrajine a niekoľko nestabilných štátov na Balkáne, ktoré sú ako prvé na rane v prípade konfliktu medzi Ruskom a západom, nejde ale o vyslovene žeravé konflikty. Krajiny západnej Európy sú často v spore s USA ohľadom výdavkov na zbrojenie, spojenci Ruska ale tiež nie sú vždy bezvýhradný v prijímaní politických rozhodnutí východnej veľmoci. Nejednoznačnosť ohľadom strategickej autonómie západnej Európy vo vzťahu k USA situáciu ďalej zneprehľadňuje. Európa je dejiskom podivného konfliktu, kde nedochádza k agresii, ale protivníci sa neustále politicky provokujú.

Čína a Rusko
Vzťahy medzi Ruskom a Čínou vzhľadom k ich polohe a zameraniu dozrievali pomerne dlho. Cieľom Ruska je Európa, pretože tam žije väčšina jeho populácie a vzniká v nej väčšina HDP krajiny. Väčšina čínskej populácie a HDP je naopak sústredená pozdĺž tichomorského pobrežia. Spoločným nepriateľom oboch krajín sú ale USA. Ich súčasný vzťah je aj preto zo strategického hľadiska blízky, nejde však o žiadne formálne vojenské spojenectvo. Zblíženie oboch krajín má pozitívny vplyv na geopolitickú stabilitu v regióne, pretože Čína a Rusko nesúperia o politický vplyv v stredoázijských krajinách a v Mongolsku (na západe je to iné, tam je predmetom sváru Ukrajina). Akýkoľvek problém možno teda riešiť bez zásahu vonkajších síl. Z ekonomického hľadiska je zaujímavé spojenie medzi eurázijskou hospodárskou úniou a novou  Hodvábnou cestou (iniciatívou One Belt, One Road), ktorá by mala byť hospodárskym impulzom pre všetky krajiny regiónu.

WEF: Vojna napriek zbrojeniu nehrozí, nakoniec vždy zvíťazí zdravý rozum

Nové veľmoci
Čína a India sa stanú najväčšími ekonomikami sveta do roku 2050 a to isté platí pre ich armády. Veľkosť konvenčných vojenských síl Číny pritom dosiahne úroveň USA ešte skôr. Stále väčšiu úlohu, najmä v regióne Blízkeho východu, budú hrať Irán a Turecko, už dnes sú aktívne Izrael a Pakistan a nesmie sa zabúdať na Egypt a Saudskú Arábiu. Najväčší problém, ktorý môže budúci vývoj značne skomplikovať, je nejasnosť ohľadom individuálnej orientácie jednotlivých krajín. Jedným z príkladov komplikácií je kríza vo vzťahoch Ruska a Turecka z roku 2015. Neočakávané udalosti veľkého významu sa môžu prejaviť aj v oblastiach, ktoré sa zdajú bezvýznamné.

"Účastníci týchto konfliktov nakoniec vždy prejavia zdravý rozum a nevnímajú vojnu ako nástroj na urovnanie sporov. Rastúci počet vojenských kríz umožňuje ich účastníkom pochopiť, že globálne mier je spoločnou hodnotou. Neexistuje žiadny politický cieľ, pre ktorý by ho bolo možné obetovať," verí Andrej Sušencov, politológ a predseda moskovského think tanku Valdajský medzinárodnej diskusný klub.