Väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy

Diskusia 3  
Väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy
Zdroj: TASR
Foto: getty images


20. 8. 2019 - Rast výšky minimálnej mzdy má negatívny dosah na zamestnanosť nízkokvalifikovaných zamestnancov a Slovensko v tomto nie je výnimkou. Pokles nezamestnanosti v posledných rokoch treba pripísať najmä na účet celoeurópskeho rastu hospodárstva, informoval v utorok analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.

"Slovenskej ekonomike sa ako celku darí. Najlepšie to vyjadruje vývoj miery nezamestnanosti. Od prvého štvrťroku 2013 klesla z viac ako 14 % na súčasných 5,4 %. Hlavnú zásluhu na tomto vývoji však nemá domáca politika, ale externé faktory," povedal Chovanculiak. Rast minimálnej mzdy však podľa analytika nie je vhodný prostriedok, ako pomáhať chudým ľuďom, a väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy.

Chovanculiak spochybnil štúdie, ktoré negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy nenašli. Napríklad najčastejšie citovaná štúdia autorov Davida Carda a Alana Kruegera z roku 1994 tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy pri porovnaní dvoch susedných miest v amerických štátoch New Jersey a Pensylvánia nesprevádzalo zvýšenie, ale, naopak, zníženie nezamestnanosti. Podľa Chovanculiaka autori zožali kritiku za spoľahlivosť telefonického prieskumu aj za samotnú techniku zberu dát a ďalší autori ich tvrdenia vyvrátili.

Väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy

O žiadnych alebo iba mierne negatívnych dôsledkoch razantného rastu minimálnej mzdy z 9,32 USD (8,40 eura) na 15 USD za hodinu v roku 2014 v americkom meste Seattle hovorí aj štúdia skupiny ekonómov z Berkeley. Tú si však podľa Chovanculiaka objednali politici, až keď videli predbežné výsledky pôvodnej štúdie ekonómov z Washingtonskej univerzity, ktorá poukázala na pokles počtu odpracovaných hodín nízkokvalifikovaných ľudí o 6,9 %. To podľa autorov znamenalo stratu 5000 pracovných miest a v priemere pre nízko zarábajúceho zamestnanca čistú mesačnú stratu vo výške 74 USD. Autori z Washingtonu však mali podľa Chovanculiaka prístup k podrobným dátam a mohli tak spracovať oveľa podrobnejšiu analýzu.

"Porovnanie výsledkov týchto dvoch štúdií hádže nepríjemné svetlo na všetky ostatné štúdie, ktoré nenašli negatívny vplyv minimálnej mzdy, ale pritom pracovali s nedostatočnými dátami a zástupnými ukazovateľmi, ktoré mohli skresliť ich závery," upozornil Chovanculiak. Konsenzus ekonómov je podľa neho "na míle vzdialený" od tvrdenia, že minimálna mzda nemá negatívny dosah na nízkokvalifikovaných zamestnancov.
 

Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku


source: tradingeconomics.com