oPeniazoch.sk, medium.com Foto: SITA/AP
Keď už nefungujú ani základné veci. Smutný príklad Venezuely ukazuje, ako sa ľudia neustále prispôsobujú pretrvávajúco zhoršujúcim sa podmienkam.
Situácia vo Venezuele sa rýchlo zhoršuje, dopad na ekonomiku je likvidačný. Bežné sú energetické výpadky, aj na niekoľko dní. Nefungujú komunikačné siete, na ktoré sa ľudia spoliehajú pri súkromnom aj pracovnom živote. Náhradné diely pre vozidlá sú ťažko dostupné, verejná doprava prestáva byť spoľahlivá, čo mnohým bráni v tom, aby sa dostali do práce. Politiky a ekonomická realita sa tiež rýchlo menia. Stovky obchodov v Caracase začali predávať tovar za hotovosť, za doláre. Niečo, čo bolo predtým nemysliteľné. Banky už prestali ponúkať úvery, na ktoré sa mnohí spoliehali.
Negatívny vývoj je natoľko markantný, že núti každého znovu objaviť mechanizmy na prežitie. Open Money Initiative upozorňuje na tri kľúčové oblasti, na ktoré sa musia Venezuelčania sústrediť, aby zvládli život v náročných podmienkach kolapsu štátu.
1. Moderné vs. primitívne
Kolaps infraštruktúry znamená výpadok základných vecí ako je energia, voda a internet, ovplyvnené sú aj služby ako verejná doprava a odvoz odpadu, čo núti väčšinu ľudí prerušiť doterajšie životné a pracovné rutiny. Už nie je možné plánovať, musí sa improvizovať. Open Money Initiative vo svojej štúdii zdokumentovali skúsenosti z celonárodného, celodenného výpadku prúdu. Všetky systémy predaja a on-line platobné systémy zostali nefunkčné. Jediné otvorené firmy boli tie, ktoré prijímali hotovosť. Počas menších výpadkov neprichádzalo do úvahy prehliadanie internetu, ale stále fungovali aplikácie ako napr. WhatsApp na zasielanie krátkych textových správ. Platobné systémy rovnako nemusia využívať veľa údajov. Ak by boli navrhnuté inak, odolnejšie voči výpadkom, elektronické obchodovanie by mohlo pokračovať aj za zložitých podmienok. Stačí aby boli komunikačné, koordinačné a výmenné systémy, použiteľné aj v prostredí so slabým signálom, alebo v off-line režime.
2. Príjem z neformálnej ekonomiky, nie zo mzdy
Vyplatené mzdy, často na ročnom alebo mesačnom základe, nedokážu držať krok s infláciou. Odborníci, ktorí sa doteraz spoliehali na svoje pracovné miesta, aby si ich udržali, často hľadajú dodatočný príjem na doplnenie svojich klesajúcich miezd. Tento príjem neraz pochádza z práce na čierno a zo sprostredkovania výmeny peňazí. Vlastníci firiem musia byť poriadne vynaliezaví, aby dokázali splniť ciele. Niekedy to znamená zmenu tovaru alebo služieb, ktoré firma poskytuje, alebo hľadanie príjmu v cudzej mene. Óscar je 50-ročný majiteľ automobilového obchodu. Svoju firmu zachránil tým, že sa preorientoval na služby pre bohatých zákazníkov. Najnovšie ponúka pancierované a nepriestrelné vozidlá a zarába desiatky tisíc dolárov. Podobne aj Sara, 37-ročná profesorka z Méridy, v súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok pre panamskú webovú stránku, ktorá pomáha študentom s ich domácimi úlohami. "Stále mi platia v bolivaroch, ale zarobím tam viac ako na univerzite," hovorí. Niektorí sa spoliehajú na nekonvenčné zdroje príjmu. Ana María, 22-ročná študentka začala ťažiť bitcoiny, pričom využíva nízke ceny elektrickej energie a kedysi stabilnú dodávku energie v Caracase. „Môj otec prišiel o prácu a moja mama stále pracuje ako učiteľka, ale pre mňa a moje sestry to nestačí. Ťažba kryptomien je teraz naším hlavným zdrojom príjmu.“ Otázkou zostáva, ako by sa dalo prepojiť vzdialených pracovníkov so spoločnosťami hľadajúcimi zručných pracovníkov zo zahraničia.
3: Odchod z krajiny je ako ujsť z potápajúcej sa lode na záchranný čln s niekoľkými podmienkami
Situácia vo Venezuele je natoľko hrozná, že jediným východiskom je v mnohých prípadoch krajinu opustiť. To však môže byť len krátkodobé riešenie. Hneď ako sa ľudia dostanú do zahraničia, mnohí si uvedomia, že hoci sa zbavili niektorých svojich problémov, nahradili ich iné, nepredvídané výzvy. Vysťahovalectvo znamená opustiť svoju rodinu, priateľov a pracovné kontakty. Zanechať svoj majetok, auto, dom, či finančné zdroje. Ilustruje je to aj príklad Loreny, 48-ročnej pekárky, ktorá sa dostala z Caracasu do Bogoty. „Napriek tomu, že mám dvojité občianstvo, v Kolumbii sa stále cítim ako cudzinec. Nemám tu nič. Všetko som predala a za peniaze, ktoré som mala z 15 rokov práce, som dokázala žiť len tri mesiace,“ hovorí.
Začať na novom mieste môže tiež znamenať, že nie každý dokáže využívať vládne zdroje a legitímne pracovné príležitosti. Anton, tridsaťročný bývalý vlastník pôdy, hovorí, že ako nelegálny migrant nemá čo stratiť. Hrá a spieva v uliciach Medellína za asi 15 dolárov denne. O niečo viac šťastia mal 28-ročný Juan, dokázal si otvoriť reštauráciu. „Naše podnikanie je naše vízum. Ak skončí, budeme musieť odísť,“ hovorí.
Stabilita je stále ďalekosiahlym cieľom pre tých, ktorí opustia svoju domovinu. Ako by sme dokázali vytvoriť nástroje, ktoré pomôžu migrantom prístup k základným službám, ako je bankovníctvo? Dokážu ľudia pochopiť a pripraviť sa na výzvy, ktorým budú čeliť pri emigrácii? Ako spojiť nových migrantov alebo budúcich prisťahovalcov s tými, ktorí úspešne emigrovali a presadili sa aj v novej krajine? Dokážeme umožniť kvalifikovaným migrantom nájsť si prácu na nových miestach, v ktorých sa usadia?
Ľudia znesú veľa, prinášajú neustále obete aby prežili v neľahkých životných podmienkach. Môžeme im pomôcť, ak dokážeme navrhnúť systémy, ktoré sú technicky robustné a ponúknu aj núdzové možnosti a ktoré im pomôžu zorientovať sa aj v čase maximálnej neistoty.
