Raz a navždy: Už len nízke úrokové sadzby a slabý rast

Diskusia 9  
Raz a navždy: Už len nízke úrokové sadzby a slabý rast
Zdroj: csmonitor
Foto: getty images.


1. 9. 2019 - Ukazovatele recesie sa objavujú po celom svete. Finančné trhy prinášajú zlé správy z Nemecka, Číny, Argentíny a dokonca aj Spojených štátov. Pomôže univerzálny liek v podobe nízkych úrokových sadzieb?

Po desaťročia sa ako pravdepodobný ukazovateľ recesie považuje inverzná výnosová krivka, keď krátkodobé dlhopisy poskytujú vyššiu úrokovú sadzbu ako dlhodobé. Tentoraz sa to ale líši v tom, že úrokové sadzby na všetkých štátnych dlhopisoch USA sú také nízke, že Fed nemá dostatok priestoru na zníženie úrokových sadzieb, aby zabránil recesii. „Menová politika je podľa môjho názoru v súčasnom prostredí impotentná“, hovorí Gary Shilling, ktorý má ekonomickú prognostickú firmu v New Jersey.

Extrémne nízke úrokové sadzby sa stali súčasťou svetovej ekonomiky od Veľkej recesie. Napríklad vo väčšine Európy boli úrokové sadzby už niekoľko rokov negatívne a nútili sporiteľov platiť za zapožičanie (alebo uloženie) svojich peňazí. Či už je na obzore ďalšia recesia alebo nie, tvorcovia menovej politiky sú zapojení do akejsi večnej vojny, aby udržali hospodársky rast nad vodou.

„Podľa môjho názoru sú niektoré obavy z recesie trochu prehnané, to však neznamená, že by sme mali prehliadať riziká,“ hovorí Tim Quinlan, hlavný ekonóm Wells Fargo Securities. „Možno prehliadaným rizikom je, a nikde to nie je výraznejšie ako v Spojených štátoch, obmedzená schopnosť vlády zareagovať prostredníctvom fiškálnych výdavkov alebo centrálnej banky.“

A táto výzva vedie späť k pôvodnej otázke: prečo sú úrokové sadzby tak neobvykle a trvalo nízke vo veľkých ekonomikách po celom svete, či už počas rastu, alebo poklese ekonomiky? Ekonómovia odpovedať nevedia, niektorí hovoria, že obnovenie normálneho stavu v globálnych financiách sa môže opierať o riešenie hlbších štrukturálnych problémov, od vysokej úrovne dlhu a nevyváženého obchodu až po veľkú nerovnosť príjmov. Možno, že v čase ultranízkych úrokových sadzieb nie je obrátená výnosová krivka nebezpečným signálom, tak ako to bývalo kedysi.

K recesiám sa neraz dostávame aj kvôli tomu, že centrálne banky príliš sprísňujú menovú politiku a zvyšujú krátkodobé úrokové sadzby. Medzitým dlhodobé sadzby klesajú, pretože investori z reálneho sveta vidia varovné signály a kupujú dlhopisy. Výsledkom je inverzná krivka dlhopisov predtým, ako centrálne banky začnú znižovať svoje krátkodobé úrokové sadzby, aby vyrovnali pokles. Ak na dlhopisovom trhu vydržala trvalá inverzná krivka, recesia nasledovala približne do jedného roka.

Globálne ekonomické údaje však za ostatné obdobie nie sú extrémne zlé. Najmä v americkej ekonomike. Fed nedávno zmenil svoj menový postoj a v júli prvýkrát od Veľkej recesie znížil svoju krátkodobú úrokovú sadzbu. Očakáva sa ďalšie zníženie sadzieb. "Trh s dlhopismi je narušený tým, čo sa deje mimo USA," uviedol Mohamed El-Erian, hlavný ekonomický poradca Allianz. Obavy z recesie v USA odmietol. Národy z celého sveta sa obávajú dopadov nevyriešeného obchodného napätia medzi USA a Čínou. A zdá sa, že niekoľko krajín už v recesii je, alebo blízko nej.

Raz a navždy: Už len nízke úrokové sadzby a slabý rast

Nemecká ekonomika orientovaná na vývoz v tohtoročnom druhom štvrťroku klesla o 0,1 %. V Taliansku kvôli problémom s dlhmi takmer neexistoval rast. Britská ekonomika sa zmenšila o 0,2 %, kvôli obavám z tvrdého Brexitu. V Latinskej Amerike, Mexiku a Brazílii rovnako zápasia so slabým rastom. Argentína je v rozsiahlej kríze, pretože predpokladané víťazstvo populistov v nadchádzajúcich voľbách zvyšuje vyhliadky na dlhový kolaps. V Ázii si Čína môže vďaka stimulačnej politike udržať rast, jej ekonomika sa ešte nedostáva blízko formálnej recesie. Ekonomika Singapuru závislá na obchode sa v druhom štvrťroku znížila. V Južná Kórea sa dramaticky scvrkla.

Mnohí hovoria, že jedným z kľúčov k zvráteniu tohto trendu je, aby USA a Čína našli riešenie svojich obchodných ťahaníc. Prezident Donald Trump oznámil odloženie plánovaného rozšírenia ciel, neistota však zostáva, či obe strany obnovia obchodné vzťahy alebo sa stále viac odcudzia. Ďalším  zrejmým krokom by boli centrálne banky zmierňujúce menové podmienky alebo vlády využívajúce fiškálnu politiku, ako sú nové výdavky alebo daňové škrty, aby sa podnietilo viac spotrebiteľských a obchodných aktivít. Možnosti sú v mnohých krajinách obmedzené. Spojené štáty už napríklad za prezidenta Trumpa vo veľkom znížili dane, čo ale neznamená, že neexistuje priestor na ďalšie kroky. Podľa El-Eriana je vďaka nízkym nákladom na pôžičky ideálny čas na infraštruktúrne výdavky, čo môže pomôcť z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.

V konečnom dôsledku by to znamenalo, že dostať sa z cyklu abnormálne nízkych alebo dokonca záporných úrokových sadzieb, je o tom, ako vytvoriť trvalý zdravý pokrok pre svetovú ekonomiku, a nie o spôsobe rastu v jednotlivých regiónoch. „Ak si USA požičiavajú peniaze na investovanie do infraštruktúry, vzdelávania atď. alebo na prerozdeľovanie bohatstva spôsobmi, ktoré zvyšujú ekonomickú efektívnosť, tak to spôsobí, že celková hodnota tovaru a služieb sa zvýši o túto sumu. Potom v skutočnosti neexistuje žiadny limit pre schopnosť USA požičiavať si,“ myslí si ekonóm Michael Pettis, profesor financií na Pekinskej univerzite. Ak však národ neustále zvyšuje svoje dlhy bez toho, aby podporoval svoj hrubý domáci produkt (svoju schopnosť financovať tieto dlhy), potom existujú limity na pôžičky. Je to tak aj v prípade, že centrálna banka je ochotná stále tlačiť peniaze, pretože hodnota týchto peňazí sa zníži, pokiaľ nebude podložená skutočnou výrobnou kapacitou krajiny.

Raz a navždy: Už len nízke úrokové sadzby a slabý rast

Pettis to vidí tak, že svet nízkych sadzieb spôsobil viac ako len rastúce verejné dlhy a zavádzanie nekonvenčných politík centrálnych bánk. „Myslím si, že v distribúcii príjmov sú veľké deformácie, ktoré vysvetľujú nízke úrokové sadzby a slabý spotrebiteľský dopyt. Prvým je vysoká úroveň nerovnosti príjmov vo všetkých hlavných ekonomikách. Druhým je to, čo sú skutočne „merkantilistické“ politiky v krajinách ako Nemecko, Japonsko, Čína atď., v ktorých skryté transfery zo sektorov domácností dotujú vývoz a podiel domácností na HDP zostáva relatívne nízky.“

Nerovnosť a obchodné nerovnováhy si v posledných rokoch získali pozornosť ako zdroj globálnych  ekonomických obáv. Profesor Pettis si myslí, že tieto dve deformácie majú paralelný účinok: prenášajú príjem z bežných domácností, ľudí, ktorí minú väčšinu svojich príjmov, do sektorov s nižšou spotrebou (bohatí, firmy alebo miestne samosprávy). Naopak, finančne zdravšie domácnosti by mohli podporiť solídny rast, pretože rastúca spotreba dáva podnet a dôveru pre ďalšie firemné investície. „Ak sa poobhliadnete po celom svete, máme v podstate rovnaké štrukturálne problémy. Sme veľmi zadlžení. Dlh prináša klesajúce výnosy,“ hovorí Lacy Hunt, ekonóm Hoisington Investment Management. „Výrobné odvetvia na celom svete sú podľa mňa už v recesii.“

Nikto nehovorí o tom, ako znížiť úroveň dlhu ako podiel vyspelých ekonomík. So zápornou úrokovou sadzbou „dokáže ekonomika prechodne reagovať“, ale Hunt tvrdí, že pokles úspor „rýchlo zhoršuje celkovú situáciu“.

Predpovede rastu v posledných mesiacoch globálne klesajú a mnohí prognostici vidia silnú pravdepodobnosť recesie v roku 2020 alebo 2021. Z dlhodobého hľadiska Shilling dúfa, že pre hlavolam s nízkou mierou rastu a nízkymi úrokovými sadzbami sa nájde riešenie. Možno pomôže viac ľudí, ktorí zostanú pracovať aj po naplnení dôchodkového veku, čo pomôže rastu ekonomiky. „Nie som o tom natoľko presvedčený ako mnohí iní, že sme sa navždy zasekli v prostredí pomalého rastu,“ uzatvára ekonóm.