Slováci nespravujú podľa finančníkov svoj majetok veľmi efektívne

Diskusia 10  
Slováci nespravujú podľa finančníkov svoj majetok veľmi efektívne
Zdroj: SITA
Foto: getty images


19. 8. 2019 - Slováci by si podľa finančných odborníkov mali viac všímať nástroje, v ktorých držia úspory.

Zdá sa, že neexistuje prepojenie medzi rastom majetku a snahou ľudí spravovať ho efektívnejšie. Kým od krízy v roku 2009 vzrástol finančný majetok priemerného Slováka o 40 %, vklady v bankách vzrástli o 230 %, a to zo sumy 16 mld. eur na 37 mld. eur. "Znamená to, že Slováci veľmi neochotne presúvajú nové úspory mimo pohodlia bežných účtov," povedal produktový manažér Across Private Investments Igor Gogoľ.

Za obavy tak Slováci platia postupnou stratou kúpnej sily svojich peňazí. "A čo je ešte horšie, prichádzajú o možnosti efektívne svoje úspory zhodnotiť," skonštatoval Gogoľ. Zároveň radí, že klienti by si mali pozrieť svoje výpisy a mali by si spočítať, koľko ich úspory na bežných účtoch, vkladných knižkách či termínovaných účtoch zarobili za posledné roky.

To, že by si mali Slováci všímať aj nástroje, v ktorých držia úspory, radí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. "V tomto smere štatistiky dávajú dôvod k miernemu optimizmu, keď konečne sa viac úspor v druhom pilieri presúva z konzervatívnych fondov, ktoré sú nevhodné pre mladých ľudí aj ľudí stredného veku na dlhodobé sporenie, do rastových fondov. Platí to najmä o mladých ľuďoch, ktorí vstupujú do systému dôchodkového sporenia," uviedol pre agentúru SITA Búlik.

Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom sa pozerajú na mieru zhodnotenia. Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sú Slováci konzervatívni a majú obavy o stratu časti alebo celej investície. Preto si väčšinu peňazí držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie cenných papierov či podielových listov stále väčšina ľudí nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť.

Kritériá na zhodnotenie prostriedkov sú podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza v zásade dve: na aké dlhé obdobie je ochotný klient prostriedky viazať, a či akceptuje aj prípadnú stratu. Ak je odpoveď na druhú otázku áno, najvhodnejšia voľba je investovanie do rizikovejších fondov. Ak nie je klient schopný alebo ochotný znášať stratu, ale chce peniaze zhodnotiť v dlhšom období, banky a investičné spoločnosti poskytujú aj investičné produkty s garantovaným výnosom, ktorý je ale v priemere nižší ako v prípade rizikovejších fondov. Ak potrebuje mať peniaze k dispozícii ihneď alebo v krátkom čase, je podľa Lörincza najrozumnejšie využiť vkladové produkty, aj napriek nižším úrokom na nich.

Vo všeobecnosti možno podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej povedať, že je dôležité, aby si klienti vytvárali dostatočnú rezervu pre neočakávané situácie. Rezerva by mala byť minimálne v hodnote šesťmesačných pravidelných výdavkov. "Na takomto základe sa dá stavať prostredníctvom jednorazových či pravidelných investícií, ktoré môžu byť zaujímavou alternatívou pre klasické sporenie v čase, keď sú trhy volatilné," skonštatovala pre agentúru SITA Cesnaková.