oPeniazoch.sk, Of Dollars And Data Foto: SITA/AP
Za posledných takmer 500 rokov sme boli svedkami siedmich veľkých bublín na trhoch s investičnými aktívami. Tieto vlny eufórie a následného rozčarovania sú považované za najväčšie v histórii.
Je pomerne zložité porovnávať bublinu, počas ktorej bolo možné niekoľko tulipánových cibuliek vymeniť za pivovar, s bublinou, v ktorej hodnota jednej internetovej meny za jeden rok vzrástla dvadsaťnásobne. Napriek tomu sa o to pokúsil Nick Maggiulli zo spoločnosti Ritholtz Wealth Management.
Tulipánová horúčka v roku 1637
Juhomorská bublina (podľa South Sea Company) v roku 1720
Veľký krach na NYSE (tiež známy ako čierny štvrtok alebo čierny utorok) v roku 1929
Japonská kríza v roku 1990
Technologická bublina v roku 2000
Realitná bublina v roku 2007
Bitcoinová bublina v roku 2017
Maggiulli týchto sedem bublín porovnal na základe troch kritérií – trhová kapitalizácia (veľkosť trhu daného aktíva), ceny (veľkosť cenového nárastu u daného aktíva) a času na zotavenie (ako dlho trval návrat na maximálnu hodnotu z obdobia pred prasknutím bubliny). Prostredníctvom týchto hľadísk mohol porovnať všetky bubliny, aj keď vznikli v rôznych časových obdobiach a na rôznych trhoch. Najväčšia bublina zaznamenala vo všetkých troch oblastiach vysoké "skóre", pričom sa toto aktívum doteraz úplne nezotavilo.
Malé bubliny
Tulipánová mánia síce patrila medzi najväčšie, pretože úžitkovosť aktíva, okolo ktorého vznikla, a cena, na ktorú sa tulipány dostali, boli skutočne výnimočné. Ale v skutočnosti nešlo o tak veľkú bublinu. Väčšina informácií, ktoré o nej kolujú, sú zveličené. "Ceny mohli byť vysoké, ale väčšinou neboli. Hoci je pravda, že najdrahšie cibule tulipánov sa predali asi za 5 000 guldenov (cena dobre vybaveného domu), bola som schopná nájsť len 37 ľudí, ktorí za ne utratili viac ako 300 guldenov, čo bola v tom čase ročná mzda majstra," píše vo svojej knihe Tulipmania: Money, Honor, and Knowledge in the Dutch Age Anne Goldgarová. Väčšiny ľudí sa táto mánia skrátka prakticky nedotkla, a nemôže byť teda považovaná za najväčšiu v histórii.
Juhomorská bublina sa stala známou predovšetkým vďaka tomu, že v nej figuroval Isaac Newton, ale skôr než o bublinu, šlo o šialené IPO v ružových farbách. Celkový vplyv však nebol až taký výrazný, ako sa často píše. "Hoci ceny akcií South Sea Company klesli na 15 % ceny maximálnej (a akcie Bank of England a East India Company klesli o takmer dve tretiny), počet bankrotov sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne nezvýšil a ekonomika sa rýchlo zotavila," píše Edward Chancellor v knihe devil Take the Hindmost: A History of Financial speculation. Rovnako teda platí, že aj napriek bláznivému vývoju nešlo o najväčšiu bublinu v histórii.
Bitcoin síce v roku 2017 vzrástol dvadsaťnásobne a v roku 2018 stratil 85 % hodnoty, ale až budúcnosť ukáže, ako vlastne budeme túto bublinu hodnotiť. Jej problémom je aj celková trhová kapitalizácia, ktorá je príliš malá na to, aby išlo o najväčšiu bublinu. Na vrchole bola totiž hodnota všetkých Bitcoinov len 327 miliárd dolárov. V porovnaní napríklad s americkými akciami, okolo 30 biliónov USD, ide zatiaľ stále o bezvýznamné "aktívum", hoci sa mu vo finančných médiách a na sociálnych sieťach dostáva veľkej pozornosti.
Stabilná bublina
Realitná bublina v USA je čo do veľkosti určite najväčšou z uvedeného zoznamu. Trh nehnuteľností mal podľa spoločnosti Zillow v roku 2007 hodnotu 29,2 bilióna USD. Do roku 2012 klesla na 22,7 bilióna. Problémom tejto bubliny je podľa Maggiulliho to, že rast cien nebol až tak nezmyselný. Medzi rokmi 2000 a 2007 vzrástli ceny nehnuteľností o približne 70 %, čo je 7,9 % ročne. Ďalším faktom je, že trh sa po kríze pomerne rýchlo spamätal a za desať rokov bol späť na vrchole. Pravdou je, že niektoré oblasti v USA na tom boli naozaj zle, ale ani tak túto bublinu nemožno považovať za najväčšiu v histórii.
Bubliny s rýchlym zotavením
Veľký krach na Wall Street v roku 1929 znamenal po extrémne rýchlom raste cien naozaj výrazný prepad. Od roku 1920 do septembra 1929 vzrástla cena akcií 6,7-násobne a trhová hodnota všetkých firiem na NYSE bola odhadom okolo 90 miliárd USD. Pri zohľadnení inflácie by to v súčasných peniazoch bolo asi 1,5 bilióna USD, takže prepad o 90 % do roku 1932 znamenal stratu 1,35 bilióna. Aj po tomto krachu sa však ceny vrátili na pôvodnú maximá pomerne rýchlo, už po siedmich rokoch. Ďalším dôvodom, prečo táto bublina nie je najväčšou zo všetkých, je fakt, že sa krach na akciovom trhu dotkol minima ľudí. Len každý štyridsiaty Američan vlastnil akcie. Tých ostatných sa to dotklo až po takmer dvoch rokoch, keď začali krachovať banky, ale to už je, ako vieme, celkom iný príbeh.
Technologická bublina znamenala rast hodnoty indexu Nasdaq na desaťnásobok len za desať rokov. Po prasknutí bubliny klesla trhová hodnota indexu z 6,6 bilióna USD na 1,5 bilióna a späť na vrchol mu to trvalo 13 rokov. Aj táto bublina sa čo do veľkosti, cenového prepadu a času na zotavenie môže javiť ako favorit, ale najväčšou v histórii opäť nie je. "Krach technologického sektora znamenal, že všetky myšlienky, ktoré sa zdali v roku 1998 ako geniálne, boli v roku 2000 považované za hlúposti. Príkladom bola spoločnosť pets.com. Úžasné na tom ale je, že tieto myšlienky už teraz fungujú," povedal kedysi Marc Andreessen, zakladateľ vlastnej venture capital spoločnosti. Príklad pets.com je skvelý v tom, že na jej základe vznikla firma Chew, ktorej trhová kapitalizácia je pár mesiacov po IPO viac než 13 miliárd USD. Rast technológií a internetových firiem nebol úplne mimo realitu, len prišiel trochu skoro.
Najväčšia bublina v histórii
Japonsko bolo na konci 80. rokov na vrchole v mnohých oblastiach. Hodnota cisárskeho paláca bola podľa odhadov vyššia ako cena všetkých nehnuteľností v Kalifornii a japonské akcie mali rásť na desaťnásobok len za desať rokov. Potom ale prišiel pád. Akciový trh stratil viac než 2 bilióny USD, hodnota pozemkov spadla dokonca o 8 biliónov. Najdôležitejšie ale je, že sa akciový trh, ani trh nehnuteľností, doteraz nevrátili na vrchol.
Strata trhovej kapitalizácie v japonskej bubline nezahŕňa odhadované straty v sektore nehnuteľností od začiatku 90. rokov vo výške 8 biliónov dolárov. Porovnanie s ostatnými bublinami, teda len jednou triedou aktív je tak zmysluplnejšie.
Meb Faber z Cambria Investment Management zostavil graf porovnávajúci japonskú bublinu s technologickou bublinou v USA z hľadiska ocenení, konkrétne 10-ročného P/E.
Pre provnanie ešte pohľad na to, aký mali jednotlivé bubliny vplyv na trhy, aký bol nárast cien aktív v priebehu ich nafukovania a ako dlho trvalo zotavenie.
Ako bubliny hodnotí investorská verejnosť
Na hodnotenie má veľký vplyv aktuálny vývoj na trhoch. V januári tohto roku v prieskume na Twitteri väčšina respondentov označila za najväčšiu bublinu Bitcoin. Kryptomena bola v tom čase blízko svojich minimálnych hodnôt po páde z vrcholu.
Rovnaká otázka, tentoraz položená v máji, keď mal Bitcoin za sebou rýchly rast, už bola zodpovedaná inak. Zvíťazila tulipánová horúčka.
Zaujímavé je, že dve najväčšie bubliny podľa Maggiulliho kritérií sa síce objavili v prvej štvorke, ale ani jedna nebola podľa užívateľov Twitteru tak veľká ako dve "víťazné".
