oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP;getty images
Peking oslabil jüanu, Trump označil Čínu za menového manipulátora. Znamená to ďalšiu eskaláciu napätia medzi USA a Čínou. Analytici očakávajú, že Washington zvýši clo na tovar v hodnote 300 miliárd dolárov z 10 na 25 % už budúci mesiac.
Obchodná vojna USA a Číny sa rozšírila do takých oblastí, ako sú technológie a najnovšie aj meny. Po prvý raz za 15 rokov americké ministerstvo financií v pondelok označilo Čínu za menového manipulátora. Oslabenie o viac ako 7 juanov voči americkému doláru je úroveň, ktorú mnohí analytici a investori považovali za dôležitú. Trump to označil za „závažné porušenie“. Tento krok by mal ešte viac vyhrotiť prebiehajúcu obchodnú vojnu, ktorá už dolieha aj na globálnu ekonomiku.
Niektorí analytici tvrdia, že Peking pristúpil k oslabeniu svojej meny ako odvety voči najnovšej colnej hrozbe zo strany USA. Trump minulý týždeň oznámil, že Washington od 1. septembra zvýši 10 % clo na čínsky dovoz v hodnote 300 miliárd dolárov. Ak sa tak stane, USA zvýšia clo na všetok tovar, ktorý nakupujú z Číny. Trumpova colná hrozba prišla hneď potom, ako obe strany obnovili rokovania o dohode, ktorú podľa niektorých odborníkov je čoraz ťažšie uzavrieť.
David Cui, čínsky akciový stratég v Bank of America Merrill Lynch, tvrdí, že Peking sa „vzdal obchodných rokovaní“, pre CNBC vysvetlil, že oslabenie jüanu je „veľká udalosť“, ktorá prispieva k príznakom „zdĺhavého konfliktu“ medzi oboma krajinami.
Čínska centrálna banka v pondelok oficiálne poprela, že rozhodnutie o oslabení jüanu by bolo reakciou na americké clá. V ostatných rokoch čínske úrady uvoľnili určité kontroly meny, aj keď centrálna banka, Čínska ľudová banka, umožňuje jüanu pohybovať sa iba 2 % v oboch smeroch od „stredu“, o čom rozhoduje každý deň. Banka je tiež známa svojimi zásahmi na devízovom trhu s cieľom nakupovať alebo predávať jüan, aby menu udržala v požadovanom rozsahu. Čínske úrady od globálnej finančnej krízy nenechali oslabiť svoju menu nad hranicu 7 juanov za dolár. V predchádzajúcich rokoch, napríklad v roku 2016, banka spálila podstatnú časť svojich devízových rezerv na obranu meny. Z tohto dôvodu odborníci na menu dlho považovali pohyb 7 juanov voči doláru za psychologicky dôležitú úroveň. Porušenie tejto hranice je zásadný čiastočne preto, že investori nevedia, aké oslabenie je čínska centrálna banka ochotná tolerovať, aby mohli predať svoje investície v Číne a obmedzili straty, a tým vyvolali významný odlev kapitálu z krajiny. Čínska ľudová banka v utorok stanovil stredný bod, ktorý by umožnil oslabiť menu o 7,1 juanu voči americkému doláru.
USA už roky obviňujú Peking z umelého udržiavania slabého jüanu s cieľom zlacniť čínsky vývoz. V roku 1994 administratíva prezidenta Billa Clintona označila Čínu za „manipulátora mien“. Čína sa však odvtedy tomuto označeniu vyhýbala, hoci sa stále nachádzala na „zozname sledovaných“ mien amerického ministerstva financií. Na zozname sledovaných krajín sú tie, o ktorých sa predpokladá, že si vyžadujú dôkladné monitorovanie, pretože môžu manipulovať so svojimi menami. V poslednom americkom hodnotení z mája tohto roku Čína splnila iba jedno z troch kritérií manipulácie s menou, ide o „mimoriadne veľký, pretrvávajúci a rastúci“ bilaterálny obchodný prebytok s USA.
Najnovšie ale USA v pondelok použili označenie manipulátor na Čínu podľa staršieho zákona – Omnibusského zákona o zahraničnom obchode a konkurencieschopnosti z roku 1988. Ten ponúka „väčšiu subjektivitu“ pri označovaní krajiny menovým manipulátorom. Podľa zákona z roku 1988 budú musieť USA rokovať s Čínou alebo sa obrátiť na Medzinárodný menový fond.
Medzi možné sankcie zo strany USA patrí ukončenie financovania v Číne cez americkú vládnu agentúru, ktorá investuje v rozvojových krajinách, ale aj úplné vylúčenie Číny z amerických vládnych zákaziek. Čína ale nie je hlavným príjemcom vládnych kontraktov ani financovania z USA, takže označenie za menového manipulátora je skôr symbolické bez „väčších následkov“, uviedli analytici Goldman Sachs.
Čína dováža z USA menšie množstvo tovaru v porovnaní s tým, čo vyváža, takže ázijská krajina má obmedzené množstvo výrobky, na ktoré môžu zaviesť vyššie clá. Niektorí odborníci tvrdia, že Čína by mohla prehodnotiť svoje masívne podiely v amerických štátnych dlhopisoch, ale takýto krok by mohol poškodiť aj Peking. „Výsledkom je, že Čína má niekoľko dobrých možností, ako priamo zasiahnuť USA. Preto sa tvorcovia politík pravdepodobne zamerajú na širšie opatrenia na kompenzáciu dopadu ciel,“ myslí si Julian Evans-Pritchard z Capital Economics. Jedným z takýchto opatrení je oslabenie jüanu. Slabší jüan spôsobuje, že čínsky tovar je relatívne lacnejší pre kupujúcich mimo krajiny, takže by to mohlo kompenzovať dodatočné poplatky, ktoré musia americkí dovozcovia platiť v dôsledku vyššieho cla. Takýto krok tiež relatívne posilňuje americký dolár, čo sa Trumpovi nepáči.
Označovanie Číny za menového manipulátora nie je ničím iným ako „prázdnou hrozbou“, povedal Stephen Roach z Yale University. "Nemyslím si, že Peking bude reagovať,…myslím si, že je to samo osebe prázdna hrozba. Ak sa však USA v oblasti zvyšovania ciel ešte viac vyhrotia, alebo vyskúšajú iné sankcie, potom, ako sme, opäť dôjde k zintenzívneniu tlaku zo strany Číňanov. Majú veľa možností, ako to ukazuje nedávny vývoj dvojstranného výmenného kurzu," uviedol Roach.
Minulý mesiac sa v Bielom dome diskutovalo o možnosti intervencie USA na menovom trhu s cieľom oslabiť americký dolár. Roach však uviedol, že to nebude fungovať, pokiaľ nebude existovať „veľká koalícia iných krajín, ktoré by sa pripojili k USA v snahe vyvolať tlak na čínsku menu“. Keďže väčšina čínskych juanov sa sústredí na dolár na základe obchodnej rovnováhy, „inde na svete neexistuje žiadny tlak, ktorý by viedol k vytvoreniu takejto koalície ochotných zatlačiť na Čínu, aby zmenila úroveň svojej meny,“ dodal. Roach.
„Myslím si, že to bol varovný výstrel. Ak Trump dvihne clo z 10na 25 %, Číňania sú pripravení nechať klesnúť svoju menu ešte viac,“ uviedol Marc Chandler, hlavný trhový stratég spoločnosti Bannockburn Global Forex. Teraz záleží na Trumpovi, ako odpovie. „Nejde o menovú vojnu v žiadnom zmysle, ale očividne to zvyšuje riziko, že veci by sa mohli zrýchliť,“ uviedol Bruce Kasman, hlavný ekonóm J.P. Morgan. "Nemyslíme si, že by nechali menu klesať ďalej, majú na to svoje vlastné domáce dôvody, aby nezašli príliš ďaleko. V Číne majú veľa dlhov denominovaných v dolároch, nechcú aby očakávania týkajúce sa meny zašli ďaleko, pretože by to viedlo k odlivu kapitálu.“
