Slovensko podľa SaS prichádza o stovky tisíc eur za vyťažené zlato

Diskusia 2  
Slovensko podľa SaS prichádza o stovky tisíc eur za vyťažené zlato
Zdroj:

5. 8. 2019 - Ministerstvo hospodárstva na vyhlásenia predstaviteľov SaS reagovalo s tým, že situáciu preverí, hoci doteraz súčasný stav nikto nespochybňoval.

Slovensko prichádza ročne o stovky tisíc eur na neodvedených poplatkoch za vyťažené zlato. Tvrdí to opozičná SaS, podľa ktorej z 500 kilogramov zlata ročne vyťaženého na Slovensku ťažobná spoločnosť odvedie zhruba 8 tisíc eur, namiesto 400 tisíc eur, ktoré by mala podľa platnej sadzby odviesť. Liberáli z tejto situácie obviňujú nečinnosť Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, a preto plánujú podať podnet na jeho kontrolu na Najvyšší kontrolný úrad SR a zároveň vyzývajú Ministerstvo hospodárstva SR na vyvodenie personálnej zodpovednosti na nadriadenom Hlavnom banskom úrade.

Ako na pondelňajšej tlačovej konferencii uviedol predseda SaS Richard Sulík, aktuálna cena zlata je na svetových trhoch zhruba 40 tisíc eur za kilogram. Podľa tejto sumy sa tak u nás ročne vyťaží zlato v hodnote zhruba 20 miliónov eur. Približne polovica z tejto sumy ide na ťažbu a z druhej polovice by sa mal podľa Sulíka odvádzať poplatok štátu, ktorý je podľa vládneho nariadenia vo výške 5 %.

"Ak by teda tí, ktorí na Slovensku zlato ťažia, odvádzali tento poplatok tak, ako je v zákone napísané, platili by ročne asi 400 tisíc eur. Namiesto toho platia iba jednu päťdesiatinu tejto sumy, teda 8 tisíc eur za vyťaženie 500 kilogramov zlata ročne. To vychádza na 16 eur za jeden kilogram zlata, ktoré má hodnotu asi 40 tisíc eur," tvrdí Sulík.

Ako doplnil Sulíkov stranícky kolega Karol Galek, dôvodom je, že na zlato vyťažené na Slovensku sa uplatňuje sadzba odvodu na nerasty, ktoré obsahujú aj iné minerály, kde je sadzba stanovená iba na 0,1 %. Pri zlate a striebre je však podľa neho uplatňovanie tejto sadzby zakázané a mal by sa uplatňovať spomínaný 5-percentný poplatok. Ten je pritom príjmom Environmentálneho fondu, ktorý tak podľa Galeka za posledných desať rokov prišiel na poplatkoch za vyťažené zlato zhruba o 4 milióny eur.

Liberáli sú presvedčení, že za túto situáciu môže Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý sadzby pre ťažobné firmy stanovuje. "Banský úrad nevykonal ani jednu kontrolu týchto platieb," tvrdí Galek. Liberáli sa preto obrátia na Najvyšší kontrolný úrad SR, aby činnosť Obvodného banského úradu preskúmal a zároveň vyzývajú rezort hospodárstva, aby vyvodil personálnu zodpovednosť na jeho nadriadenom orgáne, teda Hlavnom banskom úrade v Banskej Štiavnici.

Ministerstvo hospodárstva na vyhlásenia predstaviteľov SaS reagovalo tým, že situáciu preverí, hoci doteraz súčasný stav nikto nespochybňoval. "Správa úhrad za vyťažené nerasty patrí do kompetencie obvodných banských úradov a Hlavného banského úradu. Rezort hospodárstva situáciu preverí, doteraz však neeviduje podnet, ktorý by spochybnil súčasný stav," uviedol odbor komunikácie ministerstva hospodárstva pre agentúru SITA.

Environmentálny fond, ktorý podľa vyjadrení predstaviteľov SaS prichádza pre nízke poplatky ročne o stovky tisíc eur, odkazuje v tejto súvislosti na banské úrady. Príjmy z týchto úhrad mu posiela Hlavný banský úrad. „Správu prijatých úhrad vykonávajú jednotlivé obvodné banské úrady, ktoré sú zároveň oprávnené vykonávať kontrolu správnosti výpočtu úhrady organizáciou a prípadne vyrubiť zistený nedoplatok,“ uviedol pre agentúru SITA fond.