13 vážnych faktorov: Prečo je nevyhnutné počítať s ďalšou krízou

, GEFIRA Foto: getty images;SITA/AP

Problémov sveta je nepreberné množstvo. Niektoré z nich môžu stať na začiatku ďalšej hospodárskej krízy, iné môžu pominúť bez väčších dopadov, ďalšie môžu zapôsobiť spoločne. Ťažko povedať, ktorý faktor bude ďalším katalyzátorom.

1. Nevyriešené politické konflikty
Čo sa od krízy z rokov 2007-2009 podarilo vyriešiť? Stredný východ? Balkán? Krym? Afganistan, Pakistan, alebo snáď situáciu v Líbyi? Sudáne? NATO, rôzne koalície na obranu ľudských práv a ďalšie svojimi aktivitami veľakrát iba ďalej destabilizujú situáciu. Čína, Rusko a spol. na druhej strane tiež riešia len svoje vlastné záujmy. Pre svetovú ekonomiku a investorov predstavujú každopádne aj naďalej veľké riziko.

2. Mocnosti zbroja
Celý svet zaujala informácia, že USA a Rusko svorne opustili zmluvu o likvidácii rakiet. Veľké krajiny navyše zbroja niekoľko rokov, vlani vzrástli výdavky v tejto oblasti globálne o 2,6 % na 1,82 bilióna USD, najviac od roku 1988. A to sa presne nevie, koľko do zbraní investuje Čína, ale aj ďalšie krajiny, ktoré v tejto oblasti zahmlievajú. Hlavné médiá, na rozdiel od šesťdesiatych rokov minulého storočia, sa zdráhajú hovoriť o novej studenej vojne, pretože sa zapájajú do vytvárania falošného obrazu mierumilovného ľudstva.

3. Ľavica naberá silu
V rámci vyspelého sveta je to predovšetkým Európa, ktorá sa pohráva s mnohými ľavicovými ideálmi. Nič proti určitej miere sociálneho štátu, ale starý kontinent už roky rozdeľujú názory na imigráciu, ekologické opatrenia, experimentuje sa s energetikou aj v oblasti zahraničnej politiky. Možno to nakoniec všetko dobre dopadne, nezdá sa ale, že by sa na to našli peniaze. A dlhov je v niektorých veľkých ekonomikách už teraz príliš veľa. Stredné a nižšie triedy vo Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách trpia kvôli ľavicovo-zelenej ideológii, ktorá už roky spôsobuje pokles kúpnej sily a životnej úrovne. Tí, ktorí neveria škodlivosti takejto ideológie, by mali pozrieť ako dopadol posledný komunistický zázrak – Venezuela.

4. Demografické zmeny
Prevažujúca populácia v západnej Európe, USA, Rusku, Juhoafrickej republike, Japonsku alebo Južnej Kórei, teda v krajinách, ktoré boli v uplynulých dvoch storočiach na čele rozvoja moderných technológií i štátov, ustupujú populáciám z Afriky, Blízkeho a Stredného východu, Indie a ďalších. Otázkou je, či tieto nastupujúce ekonomické a demografické celky dodajú svetovej (stále viac preľudnenej) ekonomike dostatok inovácií, aby sa moderná spoločnosť dokázala ďalej rozvíjať.

5. Zlaté rezervy
Mnohé krajiny navyšujú svoje zlaté rezervy. Platí to najmä pre Rusko, Turecko alebo Čínu. Robia to preto, aby v prípade konfliktov mali o čo oprieť svoje domáce meny? Dokážu sa odpútať od vplyvu amerického dolára? S blížiacou sa budúcou krízou stúpa aj cena zlata.

6. Kryptomeny ako bezpečný prístav
Niektoré kryptomeny ukazujú svoju odolnosť v čase, keď sa v ekonomike deje niečo neštandardné. Veľké korporácie (Facebook, Amazon), ale aj štáty (Venezuela) vytvárajú svoje vlastné meny. Že by ďalší nárast nedôvery v súčasný finančný systém?

7. Zadlženie rastie
Hora dlhov už dávno prerástla objem, ktorý by kto dokázal splatiť. Vlastne nikto ani nič podobné nečaká. Problémy sa opakujú vo chvíli, keď sa situácia v niektorej krajine zvrtne a ľudia chcú vyberať peniaze z bánk. Tie majú svoje bilancie prerastené dlhmi, a tak sa aj starosti v menších krajinách môžu ľahko preliať do globalizovaného finančného systému.

8. Inverzná výnosová krivka
O prevrátení výnosovej krivky v USA sa tento rok už popísalo veľa. Rovnako podozrivé by ale mali byť aj bilióny dolárov na dlhopisovom trhu, ktoré veriteľom generujú záporné výnosy.

9. Pesimizmus ohľadom vývoja ekonomiky
Hoci akciové trhy tento rok zatiaľ výrazne posilňujú, niektoré ukazovatele ekonomickej aktivity na čele s indexom nákupných manažérov (PMI) alebo napríklad vývoz z Južnej Kórey vysielajú zrozumiteľné varovné signály.

10. Kam s odpadom?
Desiatky rokov to bolo tak, že najviac znečisťujúce a náročné prevádzky sa sústredili do tretieho sveta. Ten sa ale s rýchlym ekonomickým vzostupom, podobne ako svet vyspelý, začal miestami utápať  v odpadkoch, ktoré dlhé roky navyše aj dovážal. V roku 2016 EÚ dodala 1,6 milióna ton odpadu do najväčšej ázijskej ľudovej republiky a teraz vláda v Pekingu už nechce vytvárať skládky odpadu zo západu. Environmentálne problémy v Číne ovplyvnia celé hodnotové reťazce po celom svete. Zvládne ľudstvo rýchlo prejsť na výrobu a spotrebu, ktorá nebude ničiť životné prostredie?

11. Voda v centre pozornosti
Spotreba vody globálne rastie. Svetové vodné zásoby sa zmenšujú. Globálna spotreba sladkej vody sa v nasledujúcich 30 rokoch zvýši o 300 %. Okolo roku 2025 budú zhruba 3 miliardy ľudí ohrozené nedostatkom životodarnej tekutiny. O vodu sa možno začne otvorene bojovať, už teraz je v pozadí mnohých  politických a etnických konfliktov na Blízkom východe alebo v Afrike. Globálne otepľovanie už roky ovplyvňuje poľnohospodársku výrobu v Európe, Rusku, Brazílii a USA. A aj vo vyspelých krajinách ceny vody rastú, podobne ako ceny potravín, čo určite stabilite nepridá.

12. Centrálne banky to (ne)zachránia
Záporné sadzby v eurozóne? Z hľadiska obyvateľstva najstaršia krajina na svete, Japonsko, s úrokmi pod nulou? Čo to (u) robí s úsporami ľudí, ktorí si zodpovedne sporili a sporia? ECB je slovami Maria Draghiho ochotná "urobiť čokoľvek" a Janet Yellenová z Fedu kedysi prehlásila, že ďalšiu finančnú  krízu už nezažijeme. Časť špekulantov tomu zrejme stále verí.

13. Rast v USA už trvá dlho
Pohľad do histórie. Čo nám ukazuje záznam ekonomických cyklov? Sme uprostred najdlhšieho hospodárskeho rozmachu v histórii. Nič ale netrvá večne, takže ani najdlhší (hoci pozvoľný) historický rast ekonomiky USA bude musieť skončiť. A americká recesia nikdy nezostane len medzi Kanadou a Mexikom.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy