oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images
Obrovské množstvo výskumov poukazuje na to, aká škodlivá je nerovnosť pre ľudí. Je čoraz jasnejšie, že vysoká úroveň nerovnosti poškodzuje naše zdravie a pohodu, naštrbuje sociálnu súdržnosť a úroveň dôvery a pôsobí ako brzda hospodárskej výkonnosti.
Nerovnosť v príjmoch sa za posledné dve alebo tri desaťročia vo väčšine členských krajín OECD rozšírila. Podľa tradičnej miery nerovnosti, Giniho koeficientu, sa nerovnosť v príjmoch od polovice osemdesiatych rokov do konca dvadsiatych rokov minulého storočia zvýšila o 10 %, zatiaľ čo pomer decilu s najvyšším príjmom k decilu s najnižším príjmom dosiahol najvyššiu úroveň za posledných 30 rokov.
Krajiny s vysokou úrovňou nerovnosti sú viac úzkostné, menej šťastné a zdravé a majú nižší pocit solidarity alebo dôvery v celú spoločnosť. Najznámejší výskum v tejto oblasti urobili Richard Wilkinson a Kate Pickettová. Autori tvrdia, že v spoločnostiach s vysokou mierou nerovnosti je hanbou byť chudobným čo zvyšuje obavy zo sociálneho postavenia. Peniaze, a to, čo s nimi človek robí, sa pre sociálne postavenie stávajú čoraz dôležitejšími. Výsledkom je, že nerovnosť zhoršuje aspekty konzumu, zvýhodňuje tých, ktorí sú na vrchole a do hanby vrhá tých, ktorí sú naspodku. Môže to znieť ako obvinenie kultúry 21. storočia z Instagramovania našich životov, ale sociológ Thorstein Veblen upozornil, že podobne tomu bolo aj USA v 19. storočí.
OECD, organizácia zastupujúca najbohatšie ekonomiky sveta, dodáva, že predstava, že človek môže mať úžitok z vlastného úsilia, bola vždy silnou motiváciou investovať do ľudského kapitálu, nových nápadov a nových produktov, ako aj riskantne podnikať. Rastúca nerovnosť v príjmoch však môže po istom bode, a najmä v období hospodárskej krízy, oslabiť základy trhových ekonomík.
Vysoká úroveň nerovnosti nie je prirodzeným a určite nevyhnutným dôsledkom živej ekonomiky. Kľúčové medzinárodné organizácie sa naopak obávajú, že nerovnosť je brzdou hospodárskeho rastu.
Nerovnosť tiež oberá ľudí o príležitosti. Úspech v živote výrazne ovplyvňuje to, kde ste začínali. Údaje z výskumov ukazujú, že čím rovnostárskejšia je spoločnosť, tým je ľahšie dosiahnuť rovnosť príležitostí. V ktorej krajine má dieťa zo znevýhodnenej rodiny tú najlepšiu šancu, aby sa dostalo na vrchol? Je to Švédsko.
Ekonómovia Joseph Stiglitz a Thomas Piketty sa opakovane vracajú k znepokojujúcim aspektom vysokej úrovne nerovnosti. Ak sa západné vlády nesnažia prerozdeľovať bohatstvo alebo obmedzovať veľmi bohatých, a ak majú peniaze usmerňovať politické debaty, potom by v 21. storočí mohla vzniknúť superbohatá elita. Čo by ale bolo veľmi nedemokratické a určite nespravodlivé.
Každý rok extrémnej nerovnosti je ďalším rokom sociálnej nespravodlivosti, ďalším rokom, v ktorom je ťažšie dosiahnuť rovnosť príležitostí. Je na voličoch, politikoch a ostatných aktéroch, aby sa podieľali na posúvaní hraníc toho, aké politické kroky sú uskutočniteľné a aké úrovne nerovnosti sú spoločensky prijateľné.
