oPeniazoch.sk, TASR
Európske prístavy zaujali spoločný postoj proti čoraz väčším kontajnerovým lodiam a ako nástroj použili kartelovú dohodu. „Väčšie lode potrebujú vysoké dodatočné náklady na infraštruktúru prístavov,“ uviedol Gunther Bonz, prezident podnikateľského združenia Prístavy Hamburg (UVHH). Tieto investície by sa museli financovať z prostriedkov daňových poplatníkov. Súčasné prehlbovanie koryta rieky Labe bude stáť približne 780 miliónov eur.
Terajšie kontajnerové lode sú dlhé do 400 metrov, široké 68 metrov a s ponorom 16,50 metra. Zmestí sa na ne 23.000 kontajnerov štandardných rozmerov (TMU). Na týchto rozmeroch kontajnerových lodí by sa nemalo podľa kartelovej dohody nič meniť ani v budúcnosti.
Vedenia prístavov sa obávajú, že prevádzkovatelia námorných dopravných spoločností pripravujú výrobu kontajnerových lodí, ktorých dĺžka by mala dosiahnuť 460 metrov a šírka 68 metrov. Mali by odviezť 30.000 kontajnerov TMU. Štúdie na takéto plavidlá sú už známe. „A keď takáto štúdie existuje, potom sa lode začnú onedlho aj stavať,“ povedal Bonz.
Na svete sú tri veľké združenia námorných prepravcov. Spolupracujú pri využití svojich prepravných kapacít. Na to potrebujú súhlas hlavných protikartelových úradov v Spojených štátoch, Európe a v Číne. Súčasné povolenia pre námorné dopravné spoločnosti v EÚ skončia platnosť v marci 2020. Bonz je aj šéfom združenia európskych prístavov Feport.
Prevádzkovatelia takmer 400 európskych prístavných terminálov v tejto súvislosti vypracovali pre EÚ viaceré požiadavky. Najdôležitejšou je, že v budúcnosti nesmie do európskeho prístavu vplávať nijaká loď, ktorá bude dlhšia, než uvádzajú súčasné predpisy. Spojené štáty na túto cestu už nastúpili. Stanovili dĺžku lodí, ktoré vpustia do svojich prístavov.
