oPeniazoch.sk, voxeu.org Foto: SITA/AP;getty images
Za meradlo ekonomického blahobytu sa tradične považuje hrubý domáci produkt. Simon Kuznets, ktorý ho začal používať ako prvý, varoval proti takejto interpretácii. Zdôrazňoval, že ide o indikátor ekonomickej aktivity a nie blahobytu. Významnou súčasťou blahobytu je napríklad pocit bezpečia, teda oblasť, ktorá sa HDP nijako netýka.
"Zavádzajúce štatistické ukazovatele vedú k implementácii chybnej ekonomickej politiky. Ak sa vláda domnieva, že jej hospodárstvo je na tom dobre, pretože na to poukazuje HDP, môže sa vyhýbať razantným krokom, ktoré by boli potrebné na resuscitáciu ekonomiky. K tomu by nedošlo, ak by vláda dostala informácie, v akej situácii sa nachádza veľká časť populácie, ktorá je pre ňu rovnaká ako by to bola recesia," píšu ekonómovia Joseph Stiglitz, Martine Durand a Jean-Paul Fitoussi. Na stránkach voxeu. Absencia takýchto ukazovateľov podľa nich vedie k tomu, že vlády nevynakladajú dostatok prostriedkov na sociálne zabezpečenie a ochranu a tieto programy môžu dokonca obmedzovať.
"Ak niekto prepadá zúfalstvu kvôli neustále sa zvyšujúcemu počtu nezaplatených účtov, nepomôžu mu správy o zlepšujúcom sa stave ekonomiky, či rady o dlhodobej perspektíve. Ak odborníci tvrdia niečo, čo nemá vzťah k životu bežných ľudí, tí im nevyhnutne prestanú dôverovať a budú hľadať odpovede inde," dodávajú ekonómovia s tým, že francúzsky prezident Sarkozy to dobre chápal keď založil Komisiu pre meranie ekonomického a sociálneho pokroku, takzvanú Stiglitz-Sen-Fitoussi Commission.
Jedným z dôvodov, prečo sa posledná finančná kríza premenila v spoločenskú a politickú krízu, je príliš veľké spoliehanie sa na HDP. Používanie tohto ukazovateľa prispelo k poklesu dôvery vo vládu a odborníkov, ktorí na základe oficiálnych čísiel neustále hovorili o pokračujúcom oživení. "Ak by sme mali lepšie ukazovatele vrátane indikátorov ekonomického zabezpečenia ľudí, mohli sme vnímať, že prepad bol hlbší, než naznačovalo HDP. Potom by vláda možno reagovala razantnejšie," domnieva sa Stiglitz a jeho kolegovia. Podľa nich stojíme pred veľkou výzvou, vytvoriť skupinu indikátorov, ktoré budú poskytovať relevantný obrázok o ekonomickej situácii spoločnosti. Ale zároveň budú dostatočne jednoduché a teda pochopiteľné pre verejnosť a politikov.
"Ak nám majú ľudia dôverovať, musíme im poskytovať dôkazy, ktoré sú minimálne rovnako spoľahlivé ako ich vlastné oči. A na základe týchto dôkazov tiež musíme postupovať a zlepšovať životy ľudí. Tak možno uzavrieť priepasť, ktorá sa vytvorila medzi odborníkmi a bežnými ľuďmi a ktorá sa nachádza v jadre súčasnej politickej krízy," tvrdí trio ekonómov.
