oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Pomoc je často skvelá, ale rovnako často nie. Niekedy musíte pomoc odmietnuť, aby ste inšpirovali ľudí, aby robili správne veci. Motivovať ich. Ich nesprávne nastavenie a vaše pokusy poskytnúť im pomoc z dlhodobého hľadiska môžu ublížiť. Rovnako im ako aj vám.
Ekonóm James Buchanan vytvoril frázu „dilema samaritána“. Vychádza z biblického podobenstva, v ktorom štedrý obchodník pomohol človeku, ktorý ležal na ceste. Zaplatil za neho lekára a pomohol mu postaviť sa na vlastné nohy. Dobrý človek. A teraz si predstavme pokračovanie. Nabudúce, keď Samaritán ide rovnakou cestou, už sú tam traja, štyria, či päť ľudí, ktorí potrebujú peniaze, lekársku starostlivosť a bezpečné miesto na prečkanie noci. Pomôže im. Pri nasledujúcej ceste je už odkázaných desaťnásobne viac Vzniká problém. Aby pomohol, musí prestať pomáhať. Toto je veľmi ťažké rozhodnutie. Pomoc nemôže byť neobmedzená a nemala by byť zneužívaná.
Iný príklad. Rodičia a deti. V určitom okamihu musia rodičia skoncovať s finančnou výpomocou svojich detí, aby ich inšpirovali k nezávislosti. Sú to tie najťažšie okamihy v živote rodiča. Podpora musí skončiť, aby dieťa objavilo kreatívne spôsoby samostatného života. Hoci to v prvom momente vyvolá nevôľu, neskôr vám za to poďakujú.
Pomoc nemôže byť bezhraničná, ak skutočne chcete, aby bola užitočná. Vedieť, kedy a ako pomôcť, je umenie, vyžaduje si to starostlivé experimentovanie od prípadu k prípadu. V prúde finančnej pomoci raz nastane moment, kedy už pomoc prestane pomáhať a začne dotovať nečinnosť a zneužívanie.
Najčastejším príkladom sú bezdomovci. V mnohých mestách už zistili, že snaha pomôcť im zo strany obyvateľstva, či samosprávy, je síce pekná vec, ale príliš veľa pomoci priťahuje viac bezdomovcov. Problém, ktorý ste sa snažili vyriešiť, sa zhoršuje. Dokonca aj ten najzarytejší socialista nakoniec prehodnocuje tento bezpodmienečný prístup.
Podobné je to aj s verejnou politikou. Ak dotujete poistenie proti katastrofám v oblastiach náchylných na povodne, odrádzate ľudí od toho, aby znášali všetky náklady na riziká. Ak garantujete poistenie bez ohľadu na riziká v ktorejkoľvek oblasti života, odstránite odmenu za zníženie rizika. Podobne ak vkladateľom zaručíte, že ich peniaze budú vždy vyplatené z bánk prostredníctvom vládneho financovania, už sa nebudú zamýšľať nad ziskom a stratou. Všetko, čo urobíte príliš veľkým na to, aby to mohlo skrachovať, sa javí ako neúčinné a chýba tomu nezávislá životaschopnosť.
Ak budete navždy upratovať po svojich spolubývajúcich, nikdy nebudú niesť zodpovednosť za svoj vlastný neporiadok. Ak budú ľudia, pri svjich riskantných výstupoch do hôr zachránení na verejné náklady, nikdy nebudú správne chápať náklady na riziká, ktoré podstupujú. Znie to kruto? Ani nie. Niekedy jednoducho musíte odmietnuť pomoc, aby ste podporili správne rozhodovanie.
Neexistuje žiadne pravidlo o tom, koľko pomoci je už príliš veľa. Nie je presný bod, v ktorom sa dá povedať, že ste zašli príliš ďaleko a spôsobili viac problémov, než ste sa snažili vyriešiť. Napriek tomu by bolo hlúpe nepriznať existenciu samaritánovej dilemy. Je súčasťou života a objavuje sa všade. Je to veľký problém, ktorému čelí každý, kto sa snaží šíriť dobro.
To ale platí aj v prípade politiky, keď nie je problém sľúbiť voličom niečo zadarmo. Bezplatné cestovanie, štúdium, zdravotná starostlivosť… Či dokonca základný garantovaný príjem. Navždy. Žiaden problém, vďaka dňovým poplatníkom a možnosti tlačenia peňazí. Všadeprítomná, neobmedzená, večná veľkorysosť! Ak máte niečo proti, ste krutý, ste zlý človek.
A možno ani nie ste tak zlý, skôr racionálny človek. Uvedomujete si, že problém s odmietnutím pomoci patrí k najťažším rozhodnutiam, ktoré robíme pri jednaní s ostatnými. Nemali by sme na to zabúdať ani keď ide o vládnu politiku. Prístup k bezpodmienečnej pomoci bez ohľadu na výsledky nefunguje v našom súkromnom živote. Prečo by tomu malo byť inak, v prípade, že spoločný účet platia daňovníci?
Autorom je Jeffrey A. Tucker autor knihy The Market Loves You.
