oPeniazoch.sk, institutionalinvestor Foto: getty images
Mali by sa investori zaujímať o sociálne postavenie manažéra fondu? Aké auto šoférejú? Či boli v ostatnom čase úspešní v nejakom hazarde? Výskum ukazuje, že áno.
Niektoré akademické práce hľadajú spojitosť medzi investičnou výkonnosťou profesionálnych manažérov fondov a ich osobnou charakteristikou. Kde vyrastali, aké sú osobnostné črty, či dokonca úrovne testosterónu. "Nie každý je profesionál v oblasti financií, ale všetci sme len ľudia," alebo "nie každý môže pochopiť zložitý derivát, ale každý môže pochopiť, že by najradšej šoféroval luxusné auto," znejú argumenty vedcov. Univerzálnosť týchto výskumov vedie k zaujímavej otázke. Aký dopad, ak vôbec nejaký, bude mať tento výskum na investičný priemysel? Budú sa investori skutočne rozhodovať pri výbere manažéra fondu na základe toho, aké auto parkujú?
Žijeme vo svete, v ktorom inštitucionálni investori považujú za normálne, ak sa môžu opýtať portfóliomanažérov na všetko, aj na intímne údaje o ich osobnom živote a potom tieto informácie zohľadniť pri rozhodovaní. Nie je to tak však tak dávno, čo vo finančnej literatúre prevládal názor, že osobné črty manažéra nezohrávajú žiadnu rolu vo výkone jeho spoločnosti. „Na osobných charakteristikách manažérov nezáleží. Keby ste boli generálnym riaditeľom spoločnosti a boli by ste nahradení inou osobou, nezáležalo by na tom, pretože tento nový človek by nemohol riadiť firmu inak. Rovnaká logika sa uplatňuje aj na manažérov fondov, ktorí musia dosiahnuť najlepšie možné výnosy, inak by ich niekto z binisu vytlačil,” vysvetľuje Raghavendra Rau, finančná profesorka na University of Cambridge.
Kým však trhy neboli úplne konkurencieschopné, osobné charakteristiky ovplyvňovali výsledky profesionálov. Rozmohli sa preto štúdie, ktoré skúmajúce tieto osobné vlastnosti a ako správanie manažérov fondov ovplyvňuje výkonnosť fondu. Neraz sa však išlo za hranice financií, do oblastí, ako je psychológia. Vo svoje práci sa napríklad dvojica Dacher Keltner a Leanne ten Brinke zamerali na temnú trojicu: narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu. Analýzou videonahrávok rozhovorov so 101 správcami hedžových fondov skúmali, či existuje nejaká zreteľná súvislosť s investičnou výkonnosťou. A výsledok? Manažéri hedžových fondov, ktorí najviac prejavovali charakteristiky tmavej trojice, prekonali kontrolnú skupinu takmer o percento každý rok v návratnosti investícií od roku 2005 do roku 2015. Keď sa ich výkonnosť upravila o riziko, priepasť sa ešte zväčšila.
Jedným z mnohých, ktorí výsledky výskumu chceli následne aplikovať vo svojej firme, bol aj Christopher Schelling z Texas Municipal Retirement System. Dôchodkový fond vo výške 29 miliárd dolárov pracoval na spôsoboch zmiernenia niektorých ľudských zaujatostí. Keď však Schelling a jeho kolegovia mali požiadať potenciálnych manažérov, aby si najskôr urobili psychotest, rozhodli sa, že to „možno nie je najlepší spôsob, ako začať partnerstvo“. Namiesto toho fond používa všeobecnejšie hodnotenie osobnosti. On-line test, ktorý trvá približne 45 minút a bol vyvinutý spoločnosťou Profiles International, hodnotí jednotlivcov v oblastiach, ako je rozhodnosť a spoločenskosť, kladením otázok typu: „Uprednostňujete prácu v skupine alebo na vlastnú päsť?“ Minimálne jeden jasný prípad dokazuje, ako test pomohol identifikovať potenciálneho manažéra, ktorého osobnostné črty ukázali, že by sa pokúsili „obohrať systém“.
Schelling hovorí, že nepozná iných vlastníkov aktív, ktorí by používali testovanie osobnosti, hoci sa vie, že niektoré hedžové fondy využívajú behaviorálne profilovanie svojich portfólio manažérov. Ale ako sa výber manažérov stáva čoraz viac sofistikovaným, vzhľadom na veľké rozdiely vo výkone medzi manažérmi, očakáva, že sa bude rozvíjať aj testovanie osobnosti a podobné nástroje. „Nakoniec,“ hovorí Schelling, „svätý grál by bolo zadefinovať niektoré vlastnosti, ktoré môžeme zmerať a ktoré predpovedajú lepšie výnosy.“
Investor Brian Altenburg na margo tohto Svätého grálu hovorí, že jeho spoločnosť Highmore identifikovala viac ako 20 faktorov správania sa, ktoré pomáhajú robiť lepšie rozhodnutia. Testuječi niekto extrovert, alebo introvert, ako aj to, ako sa správa v strese. Podľa Altenburga sa hodnotenia používajú nielen na získavanie investícií, ale aj na lepšie poskytovanie služieb klientom firmy. Keď sa osobné údaje stávajú čoraz dostupnejšie on-line, spoluzakladateľ spoločnosti Highmore naznačuje, že bude možné získať poznatky o správaní sa založené len na verejne dostupných informáciách, čiže už nebude potrebné žiadne testovanie.
Obavy ohľadom ochrany osobných údajov ale stavia nové mantinely. Práve firmy, ktoré využívajú osobné údaje na zvyšovanie svojho zisku, tvoria najväčšiu prekážku pre masívnejšie uplatnenie výskum v oblasti behaviorálneho financovania. Okrem týchto problémov existuje aj ďalšie riziko, že zohľadnenie osobných údajov by prinieslo nové skreslenie. Spoločnosť zaoberajúca sa správou aktív, ktorá sa snaží najať portfóliomanažérov, ktorí majú určitú črtu, by mohla skončiť so skupinou investorov s podobným zázemím a vzdelávaním, na rozdiel od rôznorodého tímu.
Profesionálni investori napriek všetkému práce akademikov pozorne sledujú. Schelling tvrdí, že on sám, aj jeho kolegovia sú konzumentmi akademického výskumu a to nielen o psychológii alebo osobnostných profiloch, ale o najrôznejších charakteristikách. "Môže to vyzerať hlúpo," hovorí. "Ale podľa mojich skúseností, ak je na parkovisku veľa červených Ferrari, najmä ak odchádzajú popoludní o tretej, je čas hru opustiť."
