oPeniazoch.sk, AIER Foto: getty images
Čo si predstavujete ak sa povie bankovníctvo? Asi najčastejšie nedávnu finančnú krízu a s tým spájanú prísnejšiu reguláciu, aby sa predišlo podobným hrozbám do budúcnosti. Keď však rozumiete tomu, ako banky fungujú, pripustíte, že súčasná podoba regulácie nemusí byť najšťastnejším riešením.
Banky robia niekoľko vecí súčasne. Všetci spotrebitelia a firmy v moderne rozvinutej ekonomike majú prístup k ich službám a využívajú ich. Spôsob fungovania bánk a vývoj bankových systémov ovplyvňujú právne inštitúcie a nariadenia. Dalo by sa povedať, že regulácia „formuje“ cestu bankovníctva a je zodpovedná za nesmierne odlišné výsledky, ktoré pozorujeme dnes, ale aj pri pohľade do minulosti.
V takmer akomkoľvek inštitucionálnom prostredí banky spájajú niekoľko rôznych služieb. Po prvé, uľahčujú platby tým, že udržiavajú finančné prostriedky v bezpečí a poskytujú širokú škálu platobných možností (od platobných kariet po platobné aplikácie). Napríklad v minulosti súkromné banky vydávali svoje vlastné bankovky (záväzky bánk s možnosťou odkúpenia), ktoré kolovali v rámci komunity a umožňovali platby medzi spotrebiteľmi. V tomto zmysle pôsobili banky „v oblasti znižovania transakčných nákladov“.
Po druhé, banky usmerňujú prostriedky medzi sporiteľmi a dlžníkmi tým, že tieto strany navzájom spájajú efektívnejšie, ako by to dokázali sami. V tomto smere existuje historický spor týkajúci sa toho, nakoľko efektívne mohli byť banky, keďže sa zdá, že väčšina pôžičiek vo Francúzsku v 18. a 19. storočí sa podpisovala pred notárom, a v podstate to bola pôžička peer to peer (mechanizmus, ktorý by sa mohol vrátiť prostredníctvom kryptomien, alebo P2P trhovísk).
Banky tiež uľahčujú spracovanie a monitorovanie nesplatených pôžičiek, pretože špecializovaný úverový referent v banke môže efektívnejšie a spoľahlivejšie monitorovať výkonnosť, než decentralizovaní jednotlivci. V tomto procese banky zohrávajú aj funkciu znižovania rizika, pretože preberajú na seba investičné riziko a návratnosť z poskytovania úverov a zároveň ponúkajú spotrebiteľom stanovenú úrokovú sadzbu na ich vklady. A to všetko bez ohľadu na to, ako sa investícia časom vyvinie.
Tretia výhoda, ktorú majú bankové pôžičky v porovnaní s decentralizovaným vzájomným poskytovaním pôžičiek alebo širším financovaním na finančnom trhu, sú neverejné informácie o dlžníkovi, ktoré banka získa na základe vášho účtu a transakcií. Banky majú „dôverné informácie“ o vás ako o klientovi a o vašom finančnej situácii. Vďaka tomu banky získavajú ideálne postavenie na uspokojovanie finančných potrieb zákazníka.
Prostredníctvom teórie bánk vydávajúcich bankovky sa dostávame do jadra menovej konkurencie. Mechanizmus zúčtovania nepriaznivých vplyvov je pre systém slobodného bankovníctva zásadný. Kontrola a regulácia agresívnej expanzie bánk je téma relevantná aj dnes. Na pravidle o nadmerných rezervách, ktoré sa uplatňuje na konvenčný systém depozitných bánk, nie je nič kontroverzné. Sporné je, či podobné pravidlo obmedzuje poskytovanie úverov vo forme bankoviek vydaných za konkurenčných podmienok. Banky tlačením peňazí dokážu flexibilne reagovať na situáciu na trhu, k dispozícii je množstvo štúdií, ktoré dobre zachytávajú fungovanie rôznych bankových systémov a odhaľujú vplyv regulácie na správanie sa bánk.
V tejto súvislosti sa objavujú otázky ohľadom zodpovednosti bánk, bankových rezerv, predpisov Bazilej III a ich prepojenia s menovou politikou. Od finančnej krízy spred desiatich rokov sa vlády a centrálne banky na celom svete pokúšajú implementovať množstvo nariadení zameraných na zvýšenie bezpečnosti bánk. Rozšírená zodpovednosť akcionárov, tak ako fungovala v minulých storočiach, by sa javila ako ľahšia a účinnejšia cesta pre dosiahnutie väčšej bezpečnejších bánk zosúladením stimulov akcionárov s vkladateľmi. Ide v podstate o spôsob, ako dosiahnuť disciplinovanejšiu správu bánk. Aby sa správali opatrnejšie.
Ukazovateľ krytia likvidity (LCR), Bazilejské nariadenie, ktoré vstúpilo do platnosti v posledných rokoch, má ambíciu zmeniť štruktúry krátkodobej likvidity bánk. Regulačné orgány sa pokúsili vyriešiť problém odparovania likvidity na trhoch s krátkodobým financovaním, ktorému banky čelili v období pred finančnou krízou. LCR teraz núti banky držať viac likvidných aktív a znížiť svoju závislosť od krátkodobého financovania. Dopyt po takýchto likvidných aktívach sa zmenil, čo ovplyvnilo úrokové sadzby, čo ale môže mať za následok, že v budúcnosti centrálne banky nebudú mať toľko priestoru na presadzovanie svojej menovej politiky.
Stručne povedané, aj pohľad do menovej a finančnej histórie by mal ovplyvniť naše názory na súčasnosť. Stačí ak sa značne rozšíriť škála režimov, ktoré poznáme. Minulosť je ako cudzia krajina, kde robili veci iným spôsobom za iných okolností. Dáva nám relevantné informácie o tom, ako by sme mohli nastaviť svoje finančné a menové opatrenia dnes. Moderné bankovníctvo je úžasná technológia. Pochopenie toho, ako ho regulácia formuje a aký má dopad na výsledky, je z hľadiska ekonomického vývoja veľmi dôležité.
