Veľký podvod menom spätný odkup vlastných akcií

, the atlantic Foto:getty images

Americké firmy míňajú bilióny dolárov na odkúpenie svojich vlastných akcií. Vďaka tejto praxi bohatnú generálni riaditelia na úkor všetkých ostatných.

Začiatkom osemdesiatych dorazila skupina cudzincov k bránam amerických korporácií. „Útočníci“, ako ich nazývali, sa po odkúpení kontrolného podielu v spoločnosti snažili o rýchly zisk. Pokúšali sa zosadiť „nevýkonného“ riaditeľa a o odpredaj aktív. Manažéri museli firmy pred nimi ochrániť, navrhovali nové obranné opatrenia a neváhali sa obrátiť na súd. Nakoniec boli útočníci vyhnaní a ich šéf skončil vo väzení, čím sa uzavrela jedna kapitola v americkej obchodnej histórii.

V súčasnosti sa  ale zdá, že táto kapitola celkom uzavretá nie je. Aj dnes je evidentné úsilie zamerané na prepadnutie majetku spoločnosti na úkor zamestnancov, investorov a daňových poplatníkov. Tentoraz však útok neprichádza zvonka. Prichádza zvnútra a páchajú ho samotní lídri namiesto toho, aby firmu chránili. Deje sa to pod rúškom najneškodnejšieho označenia: spätný odkup akcií.

Pred  nájazdom v 80-tych rokoch minulého storočia firmy len zriedkakedy pristupovali k spätnému odkupu vlastných akcií. Keď sa k tomu uchýlili, zvyčajne šlo o obranný krok, ktorého cieľom bolo odraziť útočníkov, ktorých priťahovala hromada hotovosti vo firemnej súvahe. Dnes je ale iný trend, podľa údajov Fedu firmy vynaložili za posledných deväť rokov viac peňazí za svoje vlastné akcie, neuveriteľných 3,8 bilióna dolárov, než akýkoľvek iný typ investora (jednotlivci, podielové fondy, dôchodkové fondy, zahraničné investície).

Údajne ide o efektívny spôsob vrátenia peňazí akcionárom znížením počtu akcií na trhu. Spätné odkúpenie zdvihne cenu každej zostávajúcej akcie. Tento výkyv je však často krátkodobý. Podľa štúdie Fortuna Advisors, po piatich rokoch akcie spoločností, ktoré sa uberali masívnym spätným odkupom, vyzerali z pohľadu akcionárov horšie ako akcie spoločností, ktoré tak neurobili. Je tu však jedna skupina akcionárov, ktorej dočasný cenový skok veľmi prospel. Sú to manažéri, ktorí spúšťajú spätné odkupy a majú informácie o presnom rozsahu a načasovaní. Analýza SEC ukázala, že za osem dní po vyhlásení spätného odkupu, výkonní pracovníci v priemere predali päťkrát toľko akcií ako za bežný deň. Takto vedúci pracovníci osobne využívajú výhody krátkodobého výkyvu kurzu akcií, ktorý bol vytvorený oznámením o spätnom odkúpení.

Niektorí hovoria, že spätné odkupy prehlbujú príjmovú nerovnosť. Je to však viac ako bohatnutie bohatých. Systematické odčerpanie kapitálu ohrozuje konkurenčné vyhliadky a poškodzuje základy samotného firemného kapitalizmu.

Na začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia zaviedol ekonóm Michael C. Jensen  termín „hodnota pre akcionárov“. Firemní manažéri mali jednu jedinú úlohu, zvýšiť krátkodobú cenu akcií spoločnosti. Filozofia okamžite oslovila skupinu, ktorá hľadala spôsob, ako dať podvodom figový list legitimity. Predstavenstvá začali prepúšťať generálnych riaditeľov, ktorí nepriniesli krátkodobé zisky z cien akcií. Postupne si praktiku osvojili všetci, aj vo firmách ako General Motors v roku 1992 a v IBM v roku 1993, začali šéfovia viac premýšľať o hodnote pre akcionárov. Jednou z hlavných zásad je, že záujmy manažérov by sa mali zosúladiť so záujmami akcionárov. Na dosiahnutie tohto cieľa začali predstavenstvá prideľovať generálnym riaditeľom veľké množstvá akcií spoločnosti a akciových opcií. Zámerom tejto zmeny v odmeňovaní bolo povzbudiť generálnych riaditeľov, aby maximalizovali výnosy akcionárov. Dnes je zneužívanie spätného odkupovania akcií natoľko rozšírené, že sa už nedá hovoriť o zneužívaní.

Uveďme dva celkom konkrétne príklady. Craig Menear je šéf amerického Home Depot. Počas konferenčného hovoru s investormi vo februári 2018 on a jeho tím spomenuli „plán spätného odkúpenia akcií za približne 4 miliardy dolárov v priebehu roka.“ V ten deň predal 113 687 akcií a pripísali si 18 miliónov dolárov. Nasledujúci deň mu bolo pridelených 38 689 nových akcií a okamžite z nich predal 24 286 so ziskom 4,5 milióna dolárov. Aj keď Menearova odmena za rok 2018 sa vo výkazoch pre regulátora uvádzala ako 11,4 milióna dolárov, predaj akcií mu pomohol zarobiť ďalších 30 miliónov dolárov za rok. Ak by sa peniaze vynaložené na spätné odkúpenia použili na zvýšenie platov, podľa výpočtov Rooseveltovho inštitútu by každý pracovník Home Depot zarobil o 18 000 dolárov ročne viac.

Druhým príkladom je medicínska firma Merck s čistým ziskom za vlaňajší rok 6,2 miliardy dolárov. Práca ekonómov Williama Lazonicka a Önera Tuluma ukázala, že od roku 2008 do roku 2017 spoločnosť rozdelila 133 percent svojich ziskov prostredníctvom spätného odkúpenia a vyplatenia dividend akcionárom. Vrátane generálneho riaditeľa Kennetha Fraziera, ktorý od júla minulého roku predal akcie za 54,8 milióna dolárov. Merck trvá na tom, že na financovanie nového výskumu musí udržiavať vysoké ceny liekov. V roku 2018 spoločnosť vynaložila 10 miliárd dolárov na výskum a vývoj. Na spätné odkupy  a dividendy minula 14 miliárd dolárov.

Firmy majú rôzne vysvetlenia pre prax spätného odkupu akcií. Jedným z nich je, že sú „flexibilnejším“ spôsobom vracania peňazí akcionárom ako dividendy, ktoré (čo je aj pravda), keď raz narastú, je ich veľmi ťažké znížiť. Ďalším často používaným argumentom je, že niektoré spoločnosti jednoducho zarobia viac peňazí, ako dokážu dobre využiť. Ani to nie je hlúposť. Apple nemusí vedieť nájsť vhodnú investíciu pre svoju miliardu dolárov, ani nájsť  firmu, ktorú by chcel získať. Aj keby to bol skutočný dôvod, prečo firmy spätne odkupujú svoje akcie, znamenalo by to, že biotechnológie, bankovníctvo a maloobchod, sektory, ktoré najviac praktizujú spätný odkup, sa blížia do slepej uličky. V niektorých prípadoch sú akcie podhodnotené a spätné odkupy predstavujú príležitosť na kúpu za nízku cenu. V skutočnosti ale firmy odkupujú vlastné akcie keď je ich cena vysoko, keď sú zaplavené hotovosťou.

Kapitalizmus má mnoho podôb. Doteraz prebiehala zdravá debata o tom, ako by firma mala slúžiť zamestnancom, akcionárom, zákazníkom a v akom poradí. Nikto, dokonca ani Michael Jensen, nikdy nenavrhoval, že by firma mala existovať iba za účelom slúženia záujmom osôb poverených jej prevádzkou. Mnoho akciových certifikátov kedysi na sebe nieslo obrázok továrne či auta. Grafika reprezentovala zameranie firmy, ktorá ich vydala. Malo to pripomínať, že finančný nástroj sa využíva na produktívne účely. Korporácie, ktoré svoje zisky vo veľkom premieňajú na spätný odkup, by si za takýto obrázok na certifikát mohli zvoliť len podobu svojho generálneho riaditeľa.

Súvisiace články

Aktuálne správy