Subjektívna hodnota: Čo je pre jedného odpad, môže byť pre iného poklad

Diskusia 6  
Subjektívna hodnota: Čo je pre jedného odpad, môže byť pre iného poklad
Zdroj: fee
Foto: getty images


26. 7. 2019 - Ako to, že v on-line svete ešte niektoré lokálne obchodíky dokážu prežiť? Odpoveď je jednoduchá. To, čo jednotlivec považuje za prínosné alebo nákladné, je úplne subjektívny pohľad na vec.

Maloobchod sa pomaly ale iste presúva do on-line prostredia. Cez internet je neuveriteľne ľahké kúpiť si čokoľvek, často za veľmi nízke ceny. Napriek tomu stále existuje množina zákazníkov, ktorí aj naďalej chodia do miestneho obchodu. Aj napriek tomu, že ponúka iba obmedzenú škálu výrobkov za vyššie ceny. Prečo? Pretože majú radi miestne obchody, kde sa môžu s niekým porozprávať.

Je to efektívne?
Bolo by ľahké poukázať na to, že ľudia nie sú kalkulačky a mávnutím ruky odmietnuť ekonomické argumenty. Ale predsa to môže dávať zmysel. Predpokladajme, že si vyberiete lacnejší a kvalitnejší produkt on-line. Po prvé, konkrétnemu výrobcovi by ste vyslali malý, ale zásadný signál. Odmeňujete ho za jeho efektívny obchodný model, ale zároveň vysielate aj nepriamy signál ostatným konkurentom a podnikateľom, aby napodobňovali takéto efektívne správanie. Rovnako to postihuje neefektívnych výrobcov, ktorí neponúkali podobné výrobky za lepšie ceny. Tento trest buď podnieti neefektívnu firmu, aby podobne reštrukturalizovala svoj výrobný proces, alebo môže byť nakoniec nútená trh opustiť.  Ak odíde, uvoľní svoju pracovnú silu a kapitál do širšej ekonomiky, aby ich prevzali iné firmy, ktoré sú pre ne schopné nájsť efektívnejšie využitie.

Ak navyše kúpite lacnejšie on-line, zostáva vám k dispozícii viac disponibilného príjmu, ktorý dokážete minúť inak. To by znamenalo odmenu pre firmu, ktorá vytvára ďalší tovar a tak ďalej a tak ďalej.

Čo však v prípade, že si nevyberiete lacnejšiu možnosť?
Zdá sa, že takéto správanie podkopáva štandardnú mikroekonomickú teóriu. Počiatočné dojmy však môžu byť klamlivé. To, či niečo jednotlivec považuje za výhodné, alebo nevýhodné, je úplne na ňom. Inými slovami, nie je na ekonómoch, aby posudzovali, čo sa ľuďom páči a čo nepáči. Je to ich rozhodnutie. Všetko, čo môže ekonóm urobiť, je pokúsiť sa analyzovať, ako sa ľudia snažia maximalizovať úžitok vzhľadom na svoje obmedzenia. Keď však vnímame mikroekonómiu ako maximalizáciu ziskov a minimalizáciu nákladov, môžeme sa mylne domnievať, že racionálne ekonomické správanie znamená maximalizáciu príjmu alebo bohatstva. Ak uznáme, že výhoda je subjektívna, musíme dospieť k záveru, že z ekonomického hľadiska je to úplne racionálne. V prípade, že pripúšťame, že jednotlivci majú jedinečné preferencie, všetky druhy zdanlivo „nehospodárneho“ správania sa stanú rovnako hospodárne ako akékoľvek iné.

Subjektívna hodnota: Čo je pre jedného odpad, môže byť pre iného poklad

Vráťme sa k lokálnym predajcom, k malým obchodom na rohu ulice. Ich zákazníci jednoznačne kladú veľký dôraz na to, že môžu s niekým priamo hovoriť. Ocenenie tejto služby je v ich prípade tak vysoké, že si radšej vybudujú takýto vzťah, než by mali zaplatiť menej za kvalitnejší produkt. Ak uznáme, že užitočnosť je subjektívna, musíme dospieť k záveru, že sú z ekonomického hľadiska úplne racionálni.

Platí to pre širšiu spoločnosť?
To čo je prospešné pre jednotlivca, nemusí byť dobré pre spoločnosť. Takéto správanie bráni procesu vytvárania bohatstva slobodných firiem, pretože neefektívna firma bola odmenená a efektívne firma bola potrestaná. V skutočnosti je toto tvrdenie pravdivé z hľadiska tvorby finančného bohatstva. Opäť však neuznáva radikálne dôsledky subjektivizmu. Účinný systém je taký, ktorý optimalizuje výhody a zároveň minimalizuje náklady. Prínosy a náklady sú však opäť subjektívne.

Predpokladajme, že ste dostali pozvanie na večierok. Zvažujete, či máte ísť. Niektorí ľudia by na to okamžite prikývli, pretože jednoducho milujú večierky. Iní môžu reagovať úplne opačne, buď kvôli nechuti k hluku, či davu, alebo preferencii radšej si čítať knihu. Rozhodnutie môže závisieť aj od toho, ako dlho sa tam zdržíte, od lokality, poplatkov za vstup, či si budete musieť hľadať parkovanie, alebo pôjdete verejnou dopravou... Náklady a prínosy určuje výlučne daná osoba.

Podobne to platí aj pri určovaní, či má firma efektívny obchodný model. Je to rovnako subjektívne a úplne závisí od perspektívy jednotlivca. Opäť sa vráťme k lokálnemu obchodu. Finančné náklady na drahší tovar nižšej kvality jednoznačne nedokážu konkurovať výhodám, ktoré plynú z rozvoja vzťahu s osobou v obchode. Z tohto pohľadu majú celkové skúsenosti s nákupom výrobku z obchodu oveľa väčšiu hodnotu ako efektívnosť dosiahnutá on-line nákupom. Nakoniec odmeňujeme všetci to, čo považujeme za ekonomicky najefektívnejšie.

Subjektívna hodnota: Čo je pre jedného odpad, môže byť pre iného poklad


Kto zvíťazí?

Ide o to, že preferovaná firma prežije, ak bude aj naďalej dosahovať hospodársky zisk. Ak bude mať dostatočný počet zákazníkov, ktorí si radšej zvolia ju ako alternatívu (o ktorej vedia), bude to ekonomický zisk. Inými slovami, ak táto spoločnosť naďalej dosahuje hospodársky zisk, musí byť efektívna zo širšieho sociálneho hľadiska. Preferencie v spoločnosti sú ale úplne heterogénne. Niektorí ľudia uprednostňujú on-line nakupovanie, iní uprednostňujú interakciu so skutočnými ľuďmi. Oba modely môžu vedľa seba fungovať, ak dokážu prilákať dostatok zákazníkov na pokrytie svojich ekonomických nákladov. Stále dosahujeme hospodársky efektívny výsledok, aj keď tento výsledok nemusí byť finančne efektívny.

Sloboda výberu
Vládne nariadenia ale obmedzujú slobodu voľby, obmedzujú slobodu podnikateľov experimentovať s tým, ako budú poskytovať svoje služby, a zároveň obmedzujú možnosti, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii. Zatiaľ čo niektorí akceptujú takúto reguláciu ako nevyhnutné zlo na účely kontroly kvality, iní vedia, že regulácia brzdí inovácie a vytvára problém morálneho hazardu, kedy spotrebitelia už nepociťujú potrebu pátrať po tom, či ide o bezpečný tovar a službu. Právne predpisy obmedzujú tiež hospodársku súťaž, ktorá by za normálnych okolností bola prirodzeným zdrojom kontroly kvality. Takáto regulácia tiež dáva moc väčším firmám, ktoré môžu ľahšie znášať bremeno nákladov na dosiahnutie vyrovnania a odrádzajú nové firmy od vstupu na trhy.

V konečnom dôsledku je ekonómia štúdiom chápania alokácie zdrojov vo svete s ich nedostatkom. Ak chceme pochopiť, ako sa zdroje prideľujú, musíme vedieť zohľadniť jedinečné preferencie, ktoré vedú k neuveriteľne rozmanitému správaniu sa ľudí vo svete. Možno najjednoduchším spôsobom, ako to dosiahnuť, by bolo uznať, že náklady a prínosy sa vypočítavajú subjektívne. Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, čo je pre jedného odpad, môže byť pre iného zlato.