oPeniazoch.sk, BullionStar Foto: getty images;SITA/AP
Na trhoch so zlatom a striebrom pravdepodobne neexistuje žiadna iná téma, ktorá by rozprúdila diskusie viac ako téma manipulácie s cenami drahých kovov. Načo by vám bol skutočný kov, keď môžete obchodovať so zlatom a striebrom z obrazovky?
To, že sa na trhoch s drahými kovmi manipuluje s cenami, nie je špekulácia ale skutočnosť. Potvrdzuje to aj nedávne rozhodnutie regulátora Commodity Futures a Trading Commission (CFTC) proti investičnej banke Merrill Lynch Commodities Inc (MLCI) za podvodné oceňovanie futures na zlato a striebro na burze COMEX.
S vyšetrovaním, súdnymi spormi, skupinovými žalobami týkajúcich sa manipulácie s drahými kovmi sa roztrhlo vrece. Je ťažké zistiť, ktoré prípady sú v štádiu vyšetrovania a ktorých investičných bánk sa týkajú. Okrem manipulácie s cenami zlata a striebra, za ktorými je vidina zisku a chamtivosť, však existuje aj otázka intervencií politiky centrálnej banky na potlačenie ceny zlata priamym predajom zlata alebo použitím nepriehľadného a tajného trhu lízingu a požičiavania kovu. V tejto súvislosti sa však menej hovorí o manipulácii, vzhľadom na utajenie všetkého, čo sa týka centrálnych bánk a zlata, ako aj na neochotu regulačných orgánov. Motiváciou takýchto zásahov centrálnej banky je ochrana existujúceho finančného systému, monetárna politika nízkych reálnych dlhodobých úrokových sadzieb a zabránenie tomu, aby zlato pôsobilo ako barometer inflácie.
Okrem manipulácie cien zlata a striebra komerčnou, či centrálnou bankou však pravdepodobne existuje aj ďalšia forma manipulácie na trhoch s drahými kovmi, ktorá je omnoho významnejšia. Ide o to, ako tieto trhy obchodujú s obrovským množstvom termínovaných kontraktov a pozícií zo syntetického a papierového zlata a striebra, ktoré nie sú úplne prepojené s podkladovým fyzickým kovom. Domovom tohto obchodovania je samozrejme americká burza COMEX a trhy so zlatom a striebrom v Londýne.
Pokiaľ ide o nedávny prípad Merrill Lynch, CFTC koncom júna oznámila, že uložila spoločnosti Merrill Lynch Commodities Inc (MLCI) pokutu 25 miliónov dolárov za manipuláciu so zlatými a striebornými termínovými zmluvami na burze COMEX medzi rokmi 2008 a 2014. To sa podľa CFTC udialo tisíckrát, obchodníci MLCI zadávali a rušili objednávky pred ich realizáciou. Vytváraním umelého dopytu alebo ponuky upravovali cenu drahých kovov. Bez takéhoto umelého dopytu a ponuky by k zmene ceny nedošlo. CFTC vo svojom výroku poukazuje na nespočetné množstvo súborov z obchodných chatovacích aplikácií, ktoré obchodníci používali na koordináciu. Pokuta vo výške 25 miliónov dolárov pre globálnu investičnú banku, ako je napríklad Merrill Lynch, je smiešnou sumou a predstavuje iba náklady na podnikanie na bankami ovládanom Wall Streete.
Nie je to však jediný prípad. Začiatkom roku 2018 CFTC uložila pokutu aj investičnej banke UBS, Deutsche Bank a HSBC. Niekoľko ich obchodníkov falšovali termínované obchody s drahými kovmi už od roku 2008. Banky dostali dohromady pokutu 46,6 milióna dolárov, z čoho 30 zaplatila Deutsche Bank a 15 HSBC. V týchto prípadoch CFTC spolupracovala s Ministerstvom spravodlivosti USA a FBI na podaní obžaloby.
Vo februári tohto roka uložil Okresný súd USA pre okres Connecticut bývalému obchodníkovi s drahými kovmi UBS Andre Flotronovi pokutu 100 000 dolárov za podvod a cenovú manipuláciu. Flotron podľa zistení vytváral umelo objednávky na trhoch s drahými kovmi „najmenej od augusta 2008 do novembra 2013, keď bol zamestnaný v UBS“. Ako dôkaz pri súdnom konaní s Flotronom, uviedol Mike Chan, junior obchodník UBS, že „počas zaúčania som videl ako to robí. Opakoval som po ňom. Ako moja kariéra v UBS postupovala, s čím viac obchodníkmi som sa dostal do styku, tým viac ľudí som videl robiť to isté.“
Okrem manipulácie futures na zlato a striebro, nie je prekvapujúce, že podobná skupina obchodníkov s drahými kovmi sa čelí protimonopolným súdnym sporom, v ktorých padli obžaloby, že tieto banky manipulovali s londýnskym benchmarkom, aukčnou cenou určujúcou ceny zlata a striebra. Aj keď sa tieto prípady ešte súdne neuzavreli, prepisy chatov týkajúce sa manipulatívnej kolúzie cien sa datujú najmenej od roku 2004. Bank of Nova Scotia a HSBC manipulovali s cenami za fixáciu striebra v rokoch 2007 až 2013 a ScotiaBank, HSBC, Barclays a Societe Generale manipulovali s určovaním cien od roku 2004 do roku 2013. S prípadmi sa zaoberajú súdy v New Yorku, ďalšie odhalenia sa očakávajú koncom tohto roka, ale vzhľadom na zhovievavosť systému, príliš veľké sankcie nehrozia.
Manipulácia s cenami zlata a striebra, mystifikácia termínovaných obchodov a ich rušenie je jedna vec. Ďalším krokom je intervencia centrálnej banky na fyzické trhy so zlatom s cieľom tlmiť cenu zlata. Pravdepodobne je tu však zatiaľ neocenená metóda manipulácie, a to je samotná štruktúra súčasných „zlatých“ a „strieborných“ trhov, kde sa ceny určujú obchodovaním s obrovským množstvom syntetického zlata a striebra na úver, či už vo forme veľkého množstva nepridelených pozícií, ktoré sú „zlato“ alebo „striebro“ len vo forme futures na zlato a striebro. Nemajú žiadnu väzbu na trezory s drahými kovmi vo vnútri.
Centrálne banky a ich náprotivky odvrátili dopyt po skutočnom zlate a striebre a nasmerovali ho na nekryté alebo zlomkovo kryté úvery a futures. Vytvorili celkom novú trhovú štruktúru obchodovania s futures a syntetickými produktmi, ktorá nie je prepojená s fyzické trhy so zlatom a striebrom. Táto štruktúra oddeľuje dopyt od fyzických trhov s drahými kovmi a vytvára tak systém zisťovania cien, ktorý nemá nič spoločné s ponukou a dopytom po fyzickom zlato a striebre. Takáto štruktúra trhu s drahými kovmi je okrem bankovníctva s čiastočnými rezervami pravdepodobne jednou z najväčších prešľapov. Ak vám niekto bude hovoriť o manipulácii s drahými kovmi, nezabudnite, že okrem mystifikácie obchodníkov a tajných pôžičiek zlata zo strany centrálnej banky, je vlastne celá štruktúra trhov s drahými kovmi jednou veľkou manipuláciou.
