The Economist: Namiesto výstavby bytov sa v Európe reguluje nájomné

Diskusia 6  
The Economist: Namiesto výstavby bytov sa v Európe reguluje nájomné
Zdroj: The Economist
Foto: TASR/AP


23. 7. 2019 - Namiesto toho, aby sa európske mestá snažili o zastropovanie cien, mali by radšej dovoliť, aby sa viac stavalo.

Nemeckí poslanci 18. júna hlasovali za zmrazenie nájomného na 5 rokov, s výnimkou sociálneho bývania a nových nehnuteľností. Uzákoniť by sa mohlo už začiatkom budúceho roka.

Lacné úvery, nízka nezamestnanosť, príval zahraničných investícií a rast obyvateľov pomohol v posledných rokoch navýšiť dopyt po bývaní v európskych mestách. Nárast siete s ubytovaním Airbnb a presídlenie firiem kvôli Brexitu do Frankfurtu, Paríža a Amsterdamu tento trend ešte urýchlilo. Zlosť ohľadom nových luxusných štvrtí a príliš masívnemu turizmu tak mohol hrať v návrhu Berlína tiež svoju úlohu, rovnako ako prax, ktorá umožňovala, aby niektoré platby za nájom rástli rýchlejšie ako mzdy, čo z tohto trhu vytesnil veľa ľudí.

Berlín sa tak pridáva k rozširujúcemu sa klubu európskych miest, ktoré zavádzajú regulované nájomné. Španielsko nedávno obmedzilo ročný rast nájomného, ​​nasledovala Barcelona s ešte prísnejšími pravidlami. Amsterdam sa snaží zadržať investorov pred kupovaním nových nehnuteľností, aby ich potom draho prenajímali. Paríž 1. júla opätovne zaviedol  reguláciu nájomného, ​​ktorú zrušili až v roku 2017.

Návrh Berlína je ale podľa The Economist najradikálnejší z vyššie uvedených. Podľa nových pravidiel bude príliš vysoké nájomné znížené. Zákon bude retroaktívne k 18. júnu tak, aby ktokoľvek, kto by sa pokúšal zvyšovať ceny, než sa zákon schváli, môže dostať pokutu 500 000 euro. Prenajímatelia, ktorí budú chcieť renovovať a zvýšiť svoje ceny o viac ako 0,5 eura za meter štvorcový budú potrebovať potvrdenie.

The Economist: Namiesto výstavby bytov sa v Európe reguluje nájomné

Ekonómovia varujú, že trend regulácie nájomného má zvrátené účinky. Prenajímateľa bude často lákať šetriť na opravách alebo budú svoje nehnuteľnosti jednoducho predávať, tak ako sa to stalo v Británii, kde regulované nájomné existovalo do 80. rokov 20. storočia. Regulácia by mala odradiť od investícií na trhu s nehnuteľnosťami, a teda zhoršiť nedostatok, ktorý všetko v prvom rade odštartoval.

Šéf Spolkového združenia nemeckých bytových a nehnuteľnostných spoločností už varoval, že členské firmy postavia počas najbližších 5 rokov o 50 000 bytov menej, pokiaľ zákon vojde do platnosti. V San Franciscu regulácia prudko znížila ponuku nájmov, čím ceny v celom meste vzrástli o 5 %. Táto regulácia podporila prenajímateľov, aby svoje nehnuteľnosti zničili a postavili nové a drahé, ktoré reguláciám nepodliehali. Niečo podobné by sa mohlo stať aj v Berlíne.

Sebastian Czaja, poslanec za slobodnú demokratickú stranu v Nemecku, hovorí, že Berlín potrebuje "ofenzívu výstavbu". Toto mesto sa od roku 2011 rozrástlo o asi 50 000 ľudí ročne, ale počet bytov rástol len o 10 000 ročne. Berlínčania si to ale veľmi neuľahčujú. Hlasovali proti výstavbe o ploche Monaka blízkosti centra mesta a zastavili plán na výstavbu na blízkom veľkom kuse ornej pôdy.

Amsterdam tiež bojuje s tým, aby udržal ponuku. Chce postaviť milión nových domov do roku 2030, ale namiesto toho vlani vydal menej ako 10 000 povolení.

Nájmy v nových bytoch v Nemecku sú vysoké čiastočne preto, že regulácia na výstavbu je extrémne prísna, povedal Michael Voigtländer z nemeckého ekonomického inštitútu. Frédéric Cherbonnier z Vysokej ekonomickej školy v Toulouse uviedol, že obrovské dotácie v Paríži, ktoré tvoria 1 % HDP Francúzska, pomohli ceny zvýšiť a mali by sa znížiť, pretože prínosy idú z veľkej časti v prospech prenajímateľov, nie nájomníkov.

Vysoké ceny nájmov pravdepodobne čoskoro neklesnú. Európska centrálna banka drží ultra nízke úrokové sadzby a migrácia do miest bude pokračovať. Ak politici naozaj chcú pomôcť nájomníkom, mali by presadzovať miešanie cementu, a nie miešanie s cenami, uzatvára The Economist.