Výdavky rástli vlani prirýchlo, rozpočtová rada navrhuje prijať korekčné opatrenia

Ministerstvo financií však vo vlaňajšom hospodárení verejnej správy vidí len nevýrazné odchýlenie od cesty k vyrovnanému rozpočtu a korekčný mechanizmus preto spustiť nenavrhuje.

Rozpočtové výdavky Slovenska rástli v minulom roku príliš rýchlo. Mali by sa preto prijať opatrenia, aby sa rozpočet opäť nasmeroval k vyrovnanej bilancii. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom hodnotení plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte za rok 2018. Rozpočtová rada sa tak opäť nezhodla s ministerstvom financií, ktoré pri minuloročnom hospodárení hovorí iba o nevýraznej odchýlke v smerovaní k vyrovnanému rozpočtu a spustenie korekčného mechanizmu nenavrhlo.

Podľa pravidla o vyrovnanom rozpočte by štrukturálny deficit nemal presiahnuť úroveň 0,5 % hrubého domáceho produktu, čo vlani nebolo naplnené. RRZ pritom hovorí o výraznej odchýlke s potrebou spustenia korekčného mechanizmu. „Výrazná odchýlka naznačuje, že vyrovnaný rozpočet mohol byť pri dodržaní pravidla dosiahnutý už v roku 2018, teda o rok skôr, ako predpokladala vláda,“ uviedol predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko. Dôvodom je podľa neho najmä to, že vláda dodatočné daňové príjmy a pokles úrokových nákladov využila na rýchlejší rast výdavkov a výrazne sa tak prekročilo výdavkové pravidlo.

Ministerstvo financií vo svojom hodnotení potvrdzuje, že štrukturálny deficit v roku 2018 dosiahol úroveň 1 % hrubého domáceho produktu a hovorí o nevýraznom odchýlení od požadovanej konsolidačnej trajektórie. Podobne pri výdavkovom pravidle hovorí o „nevýraznom odchýlení tesne pod hranicou výrazného odchýlenia“. „Na základe nevýrazného hodnotenia v oboch sledovaných indikátoroch nemôže dôjsť v súlade s tzv. rozhodovacou maticou Paktu stability a rastu k spusteniu korekčného mechanizmu,“ konštatuje rezort financií. Zároveň pripomína odlišnú metodiku používanú rozpočtovou radou pri hodnotení plnenia pravidiel.

Rozpočtová rada zasa ministerstvu financií v hodnotení vyčíta nepresnosti vyplývajúce z toho, že nepremietlo do odhadu vplyvu lepšieho výberu dane z pridanej hodnoty aktualizované makroekonomické ukazovatele v rokoch 2015 až 2017 a v prípade odhadu vplyvu odvodovej odpočítateľnej položky nepostupovalo konzistentne. „Odstránenie nepresností by viedlo k výraznej odchýlke vo výdavkovom pravidle už v základnom hodnotení. V takejto situácii by už aj podľa prístupu ministerstva financií mohla po celkovom hodnotení nastať výrazná odchýlka s odporúčaním spustenia korekčného mechanizmu,“ dodal Šramko.

Obe inštitúcie však upozorňujú na riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozpočet. Aj to je podľa predsedu rozpočtovej rady dôvod, prečo by sa mali nápravné opatrenia prijímať už tento rok. „Vzhľadom na identifikovanú výraznú odchýlku by mala vláda schváliť záväzný korekčný plán, ktorý by viedol k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu najneskôr do roku 2020,“ dodal. Podľa prepočtov rady by pritom na dosiahnutie tohto cieľa nemohli rozpočtové výdavky v oboch rokoch nominálne rásť rýchlejšie ako o 5,1 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy