Ekonomika trhov: Prečo potrebujete mať šéfa

, AIER Foto:getty images

Ekonómovia milujú trhy. Trhy nám hovoria, čo máme robiť. Robia to účinnými, decentralizovanými spôsobmi, prostredníctvom signálov sprostredkovaných cenami. Ceny vám povedia, nakoľko si niekto iný cení to, o čom uvažujete, aj keď neviete, kto je tá osoba. Ekonóm Ronald H. Coase položil v tridsiatych rokoch minulého storočia jednoduchú otázku. Ak sú trhy také skvelé, prečo potom existujú firmy? V roku 1991, Coase získal Nobelovu cenu za odpoveď na túto otázku: kvôli nákladom na transakcie.

Používanie trhového systému je drahé. Nie príliš, ale je drahé. Cenový mechanizmus je nákladný. Ak som farmár, moje rozhodnutie, či budem pestovať pšenicu alebo sóju, bude založené na očakávanej cene. Táto cena obsahuje všetky druhy informácií o trendoch v spotrebe, počasí v iných krajinách a nových nariadeniach, ale o tom nemusím nič vedieť. Všetko, čo potrebujem vedieť, je cena. Pre mnohých to ale takto nefunguje. Určite neprichádzate po práci domov s tým, že, ceny mali dnes zlú náladu a kričali na mňa. Namiesto toho hovoríte o zlej nálade svojho šéfa.

Šéf je osoba, ktorá pracuje vo firme. Firma je súbor zmlúv, z ktorých niektoré sú veľmi špecifické. Vy prídete do práce a váš šéf vám povie, čo máte robiť. Je možné, že váš šéf používa ceny na to, aby rozhodol, aké úlohy vám má priradiť, ale je pravdepodobnejšie, že len plní príkazy svojho šéfa. Firmy majú hierarchiu, malé samostatné bunky velenia v rámci väčšieho systému chaotických a neplánovaných trhových procesov. A tu si môžeme položiť otázku. Ak sú firmy také skvelé, prečo nie sú nimi trhy zaplavené? Prečo nie je jedna veľká firma? Niekoľko krajín sa o to samozrejme pokúšalo v rámci budovania socializmu, kde sú trhové procesy úplne nahradené centrálne plánovanými byrokratickými operáciami. Ako poznamenal William Niskanen vo svojej knihe Byrokracia a reprezentatívna vláda z roku 1971, niektoré aspekty fungovania firiem sú oveľa bližšie k byrokracii ako k trhom.

Ale aj keď nemáme centrálne plánovanie, prečo nie je najúčinnejším trhovým systémom skutočne jedna veľká firma? Ak firmy môžu znížiť transakčné náklady chaotických trhov, prečo vôbec pozorujeme trhy? Odpoveďou sú stále tie isté transakčné náklady. Každá firma sa musí rozhodnúť, či tovar alebo službu nakúpi z vonkajšieho trhu alebo uzavrie zmluvy na jej výrobu. Predpokladajme, že firma vyrába autá. Mala by robiť aj motory, alebo si ich kúpiť? A čo oceľ a iné kovy, ktoré idú do motorov a zvyšku auta, mali by ich ťažiť, alebo kupovať? Čo tak chlieb pre zamestnaneckú kantínu, mali by ho piecť? Mali by dopestovať pšenicu, aby bola múka potrebná na pečenie chleba?

Ide o to, že firma musí porovnať náklady na výrobu výrobku s nákladmi na nákup výrobku v každej fáze výroby. Žiadna automobilka nemá výrobnú linku, pri ktorej pracovník naskrutkuje dve skrutky, aby držali blatník, a potom ide na eBay, aby vydražil čiastočne dokončenú karosériu. Namiesto toho sa podvozok pohybuje pozdĺž výrobnej linky k ďalšiemu pracovníkovi, až do plnej finalizácie. Nakoniec je auto ponúknuté na predaj a cenový mechanizmus firme povie, či to stálo za to ho vyrobiť. Teda či predajná cena prevyšuje náklady všetkých pracovníkov a dodávateľov v súvislosti so zmluvami nazývanými firma.

Počas cesty sa ale nedostávame k informáciám o konkrétnych krokoch a chýbajú aj tie o význame rôznych zložiek nákladov alebo rozhodnutí o výrobe. Nevieme, či sme neminuli príliš veľa na niektoré aspekty výroby, alebo či sa spotrebiteľom bude auto páčiť. Nie je jednoduché vedieť, prečo sa automobilovej spoločnosti darí, alebo prečo je neúspešná.  Mohlo by za tým byť riadenie, alebo by to mohlo byť podnikanie, alebo by to mohlo byť vedenie. Súbor zmlúv nazývaných „firma“ však zvyčajne obsahuje jednu určitú zmluvu, ktorá sa pokúša o kúpu kvality. Je to šéf. A potom existuje osobitná štruktúra vlastníctva a kontroly, ktorá spája stimuly obzvlášť atraktívnym spôsobom. Kým manažér firmy dáva príkazy pracovníkom, vlastníkovi-manažérovi zostáva všetok, alebo časť nadbytku výnosov nad nákladmi. Vlastník-manažér má výhodu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou bude schopný konať na základe všetkých zložitých informácií, ktoré môžu firmu urobiť úspešnou alebo neúspešnou.

Existuje mnoho zaujímavých príkladov problému transakčných nákladov v riadení, jednou z najzaujímavejších myšlienok je predstava, že manažér je skutočne platený na podporu „tímovej produkcie“, kde je ťažké pre každého, dokonca aj pre členov tímu, povedať, či všetci robia tak, ako majú. Ak dvaja zamestnanci musia spoločne naložiť náklad do kamiónov, len sledovaním celkovej hmotnosti naloženej za deň nie je možné určiť hraničnú produktivitu každého z nich.

S tímovou výrobou je to ešte náročnejšie, nedá sa to len pozorovaním celkového výkonu. Musí sa určiť príspevok každého jednotlivca k tomuto výstupu spolupracujúcich vstupov. Výstup je definovaný tímom a nie je súčtom oddeliteľných výstupov každého z jeho členov. Po prvé, tímová produkcia si vyžaduje, aby niekto s odbornými znalosťami sledoval činnosť pracovníkov, pretože pozorovanie samotného výstupu vám nič nehovorí o individuálnom úsilí alebo zručnosti. Po druhé, ten istý monitor, ktorý sa špecializuje na meranie vstupov, tiež navrhuje mechanizmy odmeňovania a trestania špecifické pre výrobu, ktoré prinášajú individuálne a skupinové stimuly do súladu. Na to, aby monitor mohol poskytovať vhodné stimuly na efektívne zvládnutie tejto úlohy, môže byť monitorom aj osoba, ktorá dostane nadbytok výnosov z nákladov na činnosti tímu.

Ekonómovia Alchian a Demsetz pridávajú  dôležitý prvok k problému deľby práce, najmä v tímovo-výrobných činnostiach. Mať monitor na meranie úsilia, prideľovanie trestu a odmeny a na to, aby bol priamo zodpovedný za výsledok, výrazne znižuje transakčné náklady výroby. Nie je okamžite zrejmé, že pridanie a zaplatenie monitora skutočne znižuje náklady, ale je to pravda!

Ešte jasnejší príklad pochádza od Stevena N.S. Cheunga. Predstavte si skupinu pracovníkov ťahajúcich loď proti prúdu. Vedľa rieky je chodník, po ktorom sa pohybuje muž s bičom. Ten sleduje lýtkové svaly ťahačov, a ak vidí, že sa napínajú, neurobí nič. Ak si však všimne, že niekomu lýtkové svaly ochabli, zbičuje mu chrbát.

Predpokladajme, že títo chlapi sú dobrovoľne zamestnaní ako nákladní prepravcovia a môžu odísť, ak sa im niečo nepáči. Existujú aj iné, menej naložené „nákladné lode“, alebo tímy pracovníkov. Ak sa vám systém nepáči so šéfom, ktorý na vás dozerá, ktorý sa postará o to, aby všetci pracovali, vždy môžete nájsť priateľskejší tím bez biča a monitorovania.

Samozrejme, problém s tímovou produkciou spočíva v tom, že každý zarobí viac peňazí, ak každý ťahá koľko vládze. Ale ak je 10 mužov, plus šéf, zarobím skoro toľko peňazí, ak keď sa budem ulievať, ale všetci ostatní ťahajú koľko vládzu. Na druhej strane, ak ostatných 9 nebude ťahať na plno, a ja úprimne ťahám koľko vládzem, dostávam iba 1/10 extra hodnoty, ktorú vytvorím. Či tak alebo onak, bez monitorovania sa dostanete k horšiemu výsledku. Je teda určite možné, že pracovník dobrovoľne podpíše s firmou zmluvu, aby sa dostal do tímu, ktorý akceptuje tvrdé tresty za vyhýbanie sa práci.

Ak sme všetci zaneprázdnení ťahaním, nemôžeme kontrolovať, či naši spoluhráči sú rovnako usilovní. To je dôvod, prečo potrebujeme šéfa. Ale ak má šéf svojich favoritov, umožňuje svojim kamarátov ulievať sa, alebo ak je šéf sadista a má radosť z toho, že môže niekoho zbičovať, nerieši to problém maximálneho nasadenia a vytvára nový problém pre monitorovanie. Šikovný spôsob, ako tento problém vyriešiť, je rozšíriť tímovú produkciu, aby robila monitorovanie interne, nie že si najme šéfa s bičom. Stačí sa striedať, každý dostane na hodinu možnosť odpočinúť si, na jednu hodinu denne si vyskúšať bič. Keby niekto pocítil radosť z bičovania, môže očakávať, že sa mu to časom vráti. Toto je príklad „robotníckej demokracie“ v istom zmysle, pretože aj monitorovanie tímovej produkcie je riešené samotným tímom.

Ale potom sa objaví firma, alebo niečo ako firma, ktorá využije trhové tlaky. Ponúkne prenájom malého bystrozrakého chlapíka spolu s partiou ťahačov. Malý chlapík sa špecializuje na monitoring, lebo nedokáže dobre ťahať, ale vie rýchlo behať sem a tam, aby kontroloval ťahačom svaly. Prenájom skupiny bude pre majiteľa nákladnej lode oveľa lacnejší ako vyplatiť desiatich pracovníkov individuálne, a to jednak preto, že počiatočné zmluvné náklady sú nižšie, ale aj preto, že firma znáša aj náklady na monitorovanie. Táto skupina nikdy nebude mať viac práce, ako zvládne. Môžu si účtovať menej, ale stále zarobia viac peňazí, pretože môžu vytiahnuť oveľa viac lodí za deň. Ostatné pracovné skupiny budú buď nútené vytvárať konkurenčné firmy alebo si nájsť inú prácu. Z pohľadu majiteľa lode budú transakčné náklady na podpísanie zmluvy s jednou skupinou namiesto 10 alebo 12 osôb oveľa nižšie aj v prípade, že dobrá povesť ťahačskej partie dokonca umožní im mierne cenu zvýšiť, pretože kapitáni lodí po nich v zhone siahnu, kvôli vyššej kvalite.

A to je kľúčový bod. Firmy v skutočnosti nepôsobia mimo trhu, ale sú skôr trhom riadeným procesom. Samozrejme, v rámci firmy existuje systém riadenia, čo však neznamená, že trhové sily firmu neovplyvňujú. Dôležitým procesom na trhu je vytváranie firiem ako spôsob znižovania nákladov, zvyšovania produkcie a zabezpečenia zvyšovania ziskov.

Autorom je Michael Munger, profesorom ekonómie na Duke University.

Súvisiace články

Aktuálne správy