Kapitál ako zbraň: Za ďalšou dlhovou krízou môžu byť čínske úvery

, Der Spiegel Foto: SITA/AP

Čína je podľa nemeckého Spiegelu najväčším veriteľom na svete. Za svoje peniaze získava prístup k surovinám a financuje investície do infraštruktúry v rozvíjajúcich sa krajinách. V tejto súvislosti Der Spiegel píše, že úvery od Pekingu dominujú na svetových trhoch podobne ako čínske hračky.

Na jednej strane sú miliardy dolárov z Číny vítaným príspevkom na investície do infraštruktúry málo vyspelých krajín z Ázie a Afriky. Na strane druhej úvery z Pekingu uvrhli polovicu sveta do závislosti na Číne. Skupina amerických senátorov dokonca tvrdí, že Čína používa kapitál ako zbraň, píše Der Spiegel.

Zahraničné aktíva Číny dosahujú 6 biliónov dolárov, ale okrem vlády v Pekingu nikto nevie, koľko peňazí bolo kde investovaných, za akých podmienok a za akého rizika. Čína totiž podobné údaje nezverejňuje a neposkytuje medzinárodným organizáciám, ako je Svetová banka a Medzinárodný menový fond.

Ekonómka Carmen Reinhartová a jej tím amerických a nemeckých vedcov vypracovali štúdiu, ktorá tvrdí, že mnoho chudobných krajín si vzalo väčší objem čínskych úverov, než sa predtým predpokladalo. S tým často súvisia záväzky, ktoré slúžia čínskym strategickým záujmom a "zvyšujú riziko pádu týchto krajín do finančnej krízy". Christoph Trebesch, ktorý na štúdii tiež pracoval, k tomu hovorí, že svet ešte plne nepochopil, ako hlboko Čína zmenila medzinárodný finančný systém.

Šéf Bank of China, Liu Liange
Podľa štúdie Čína exportovala do rozvíjajúcich sa krajín viac kapitálu než všetky vyspelé ekonomiky dohromady. A s týmito pôžičkami sa viažu podmienky, ktoré sú pre ich príjemcu značne nevýhodné. "Západné krajiny všeobecne poskytujú úvery za nízke úroky a s dlhou splatnosťou, avšak Čína obvykle používa kratšiu lehotu splatnosti a vyššie sadzby. Splatenie úveru potom zaisťuje práva na prístup k prírodným surovinám, potravinám či ziskom štátnych spoločností. Čínska vláda tiež často posiela peniaze priamo čínskym spoločnostiam, ktoré v danej krajine budujú letiská, prístavy či priehrady," píše Der Spiegel a uvádza konkrétne príklady.
 

V Ekvádore Peking prevzal do svojich rúk 80 % ropných rezerv krajiny ako kompenzáciu za stavbu veľkej priehrady. V Zambii, ktorá Číne dlhuje 6 miliárd dolárov, panujú obavy, že Peking prevezme štátnu energetickú spoločnosť Zesco. A na Srí Lanke Čína zabrala celý prístav potom, čo vláda mala problémy so splácaním dlhov. Problémy ale môže spôsobovať aj samotný fakt, že mnoho čínskych úverov nie je poskytovaných priamo vládam, ale štátnym spoločnostiam, a oficiálne čísla týkajúce sa vládneho dlhu tak vykresľujú príliš optimistický obraz.

"Kým Západ vníma Afriku predovšetkým ako zdroj neustálych katastrof, Peking ju vidí ako miesto obrovského potenciálu. Odhaduje sa, že tam žije a pracuje 1,5 milióna Číňanov vrátane podnikateľov, IT odborníkov, technikov a obchodníkov. Budujú infraštruktúru, a to neuveriteľným tempom. Čína za to dostáva prístup k prírodným zdrojom a na africké trhy," píše Spiegel.

Podľa štúdie sa situácia len tak  ľahko nezmení, pretože mnoho čínskych projektov danej krajine skutočne prospieva. Mnoho rozvíjajúcich sa krajín zúfalo potrebuje investície do infraštruktúry. Spiegel tiež upozorňuje na to, že iní ekonómovia hodnotia čínske úvery menej kriticky. Napríklad inštitút Rhodium Group, ktorý analyzoval 40 čínskych projektov, hovorí, že Peking je ochotný robiť rad ústupkov. To ale nič nemení na tom, že by všetkým prospelo, keby Čína bola transparentnejšia a o svojich aktivitách v rozvíjajúcich sa krajinách viac informovala, aby sa mohlo zabrániť vzniku ďalšej finančnej krízy v tomto regióne. Teda krízy, ktorej by sa mala obávať hlavne Čína.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy