oPeniazoch.sk, QZ Foto: SITA/AP;YT/SPIEF
ECOWAS, hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov, opäť oživilo starý sen: prijatie jednotnej meny členskými štátmi.
Po prvotnej myšlienke z prelomu tisícročia sa cieľový dátum zavedenia jednotnej meny niekoľkokrát odložil. Zatiaľ posledným dátumom pre spustenie meny je rok 2020, pričom členské štáty sa už mali dohodnúť na označení ECO.
Spoločne zastávaný názor na to, prečo sa táto politika zvažuje, je, že vlády v regióne sa okrem existujúceho bezvízového styku snažia o ešte väčšiu integráciu. Ale rovnako ako tomu bolo počas posledných dvoch desaťročí, aj v súčasnosti existuje príliš veľa prekážok.
Pre začiatok je to len päť krajín (Kapverdy, Pobrežie Slonoviny, Guinea, Senegal a Togo) z pätnástich v regióne, ktoré v súčasnosti spĺňajú kritériá jednotnej meny- rozpočtový deficit nepresahujúci 4 % a mieru inflácie nie viac ako 5 %, uvádza Charlie Robertson, hlavný globálny ekonóm Renaissance Capital.
A zatiaľ čo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov tvrdí, že integrácia bude postupná, ako budú krajiny spĺňať kritériá, je nepravdepodobné, že by bol dátum uvedenia meny v roku 2020 vôbec realizovateľný. Napriek tomu, že už bol stanovený dátum, stále nedošlo k významnému pokroku v oblasti návrhu, výroby a testovania bankoviek.
Vzhľadom na to, že rôzne ekonomiky v regióne sú na „dramaticky odlišných úrovniach rozvoja“, vedenie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov je nereálne v časovom horizonte pre spustenie meny a v očakávaniach od toho, čo môže dosiahnuť, hovorí Robertson. „Majú veľmi odlišné úrovne dlhu, úrokových sadzieb a rozpočtových deficitov. Snaha o zladenie týchto krajín, aby fungovali ako jedna, je mimoriadne náročná. Aká menová politika je správna pre dve tak odlišné krajiny, ako je napríklad Ghana a Burkina Faso?“
Tieto rozdiely sú tiež osobitne zdôraznené ekonomickou veľkosťou Nigérie v regióne. „Nigéria tvorí 67 % HDP ECOWAS“, takže v skutočnosti to nie je jednotná mena pre 15 krajín, je to nigérijská naira plus niekoľko krajín,“ hovorí Robertson.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov chce mať jednotnú menu aj z dôvodu, že by pomohla znížiť náklady na obchod v rámci celého bloku. Ale zabúda sa pri tom na jestvujúce obchodné prekážky. SBM Intel, spravodajská firma so sídlom v Lagose, vo svojej výskumnej správe o životaschopnosti ECO konštatuje, že by bolo mnoho dôležitejšie nájsť riešenia pre základné „štrukturálne otázky“ v pokrivkávajúcom obchodovaní v rámci bloku, vrátane nedostatočnej infraštruktúry dodávateľského reťazca, svojvoľných colných sadzieb a nesadzobných opatrení, priepastnej korupcie a rozsiahlej neistoty.
Pri snahe o vytvorenie jednotnej meny sa Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov bude snažiť inšpirovať tým, čo už existuje. Osem jeho členských štátov už používa západoafrický frank, vydávaný Banque Centrale des États de l'Afrique de l'Ouest, centrálna Banka štátov západnej Afriky. Na základe dlhodobej menovej dohody tieto krajiny ukladajú polovicu svojich devízových rezerv do francúzskej štátnej pokladnice. Zatiaľ čo politika zostáva predmetom kritiky v afrických aj európskych kruhoch, historická dohoda nepovoľuje jednoduché opustenie takéhoto komplexu. „Šlo by pravdepodobne o dlhý a zložitý proces,“ hovorí Cheta Nwanze zo spoločnosti SBM Intel.
Podľa Robertsona by to bolo „bizarné“, ak by krajiny, ktoré používajú menu podporovanú Francúzskom, mali uvažovať o revízii svojej menovej politiky, s ohľadom na výhody nižších úrokových sadzieb a stability meny. „Motorom ekonomického rastu a dôvodom nárastu množstva investícií v Senegale a Pobreží Slonoviny za posledných 10 rokov boli veľké investície podporované nízkymi úrokovými sadzbami, ktoré pochádzajú zo stabilnej meny garantovanej Francúzskom. Prečo to ohroziť a zladiť sa s krajinami s menej stabilnými menami ako Nigéria a Ghana a s oveľa vyššou úrovňou inflácie a úrokových sadzieb?“
