oPeniazoch.sk, AIER;bloomberg Foto: SITA/AP
A tak sa to stalo. Generálna riaditeľka MMF a tretia najmocnejšia žena vo svete verejnej politiky, Christine Lagardová, bola nominovaná do čela predsedníctva Európskej centrálnej banky. Je to odvážny krok a trocha aj neočakávaný. Ostatní kandidáti, ako napríklad Nemec Jens Weidmann alebo Fín Erkki Liikanen, sú mená, ktoré sa častejšie objavovali v rámci špekulácií.
Niekto na čele ECB bez kariéry v centrálnej banky, čo sa zvyčajne na tento druh pracovného miesta očakáva, znamená, že by mohla byť ochotná vyskúšať nové veci. To centrálne bankovníctvo veľmi potrebuje. Desaťročia sa zaviazala k politickému režimu – inflačnému cieľu, ktorý sotva funguje a je stále viac spochybňovaný. Ako odhodlaná a silná politička, ktorá sa nebála kontroverzií, by Lagardová mohla ECB v roku 2020 dostať tam, kde bola rezervná banka Nového Zélandu v 90-tych rokoch. Medzi priekopníkov.
Na druhej strane, ako právnička a politička, jej nominácia signalizuje politicky angažovanejšiu centrálnu banku. ECB je v súčasnosti zaradená medzi najvýznamnejšie nezávislé centrálne banky na svete, pričom nie je viazaná ani zodpovedná za politický režim žiadnej krajiny a jej nezávislosť od politiky je zakotvená v Maastrichtskej zmluve. Ak by Lagardová ECB aspoň trochu viac naklonila súčasným rozmarom európskych politikov, bolo by to katastrofálne. Dá sa povedať, že bez skúseností centrálneho bankára a bez ekonomického zázemia sa Lagardová bude vo veľkej miere spoliehať na ekonomickú expertízu hlavného ekonóma ECB, Philipa Laneho, donedávna ešte guvernéra Írskej centrálnej banky. Lagardová sa tak môže sústrediť na iné veci ako na hlavnú úlohu menovej politiky. Uznesenia nerobí jediný človek, podstatnú prácu odvedú výbory.
Mnohí ekonómovia a komentátori si myslia, že Lagardovej nominácia je skôr o komunikácii. ECB musí vystupovať jasnejšia v súvislosti so svojou činnosťou. Keďže centrálne bankovníctvo je otázkou dôvery a dôveryhodnosti, pričom transparentnosť zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu, skúsenosti Lagardovej ako tvorcu politiky a jasného komunikátora sa môžu ukázať ako veľmi prospešné.
Jej názory na menovú politiku, pokiaľ ich dnes niekto dokáže rozpoznať, sú zmiešané. Zmiernenie strachu z politicky naklonenej ECB, ponúka vlaňajšie vyhlásenie, kedy Lagardová silne obhajovala nezávislosť v menovej politike a označila ju za dôležitú tému do budúcnosti. Optimisticky preskúmala aj množstvo príležitostí, ktoré ponúka FinTech, pričom sa ukázalo, že Lagardová má zrejme oveľa pozitívnejší a zdravý prístup k tejto oblasti, ako väčšina jej kolegov, ktorí nepriateľsky vystupujú voči virtuálnym menám a technológiám vo svete financií. V tomto svetle Lagardovej vzostup na vrchol ECB môže prispieť ku kompromisnejšej a serióznejšej konverzácii.
Na druhej strane je známe, že obhajuje negatívne úrokové sadzby ako nástroj podporujúci globálnu ekonomiku a obhajovala agresívnejšiu menovú politiku – najmä pre eurozónu. To nie je ani zďaleka upokojujúce. Uprednostňuje programy ECB na nákup dlhopisov, ktoré, ako sa zdá, ešte zhoršili európske problémy. Posilnenie a podpora krehkých bánk v Európe je úlohou, ktorej bude musieť budúci prezident ECB čeliť.
„Dobrá menová politika“, povedala minulý rok Lagardová, „je o rozprávaní príbehov. Politika je efektívna, ak sa dá jasne vysvetliť tak , aby verejnosť mohla mať očakávania o budúcej politike“. Mohlo by to byť preháňanie transparentnosti, ale určite ide o správnu cestu.
Vyhodnotenie potrieb menovej oblasti tak rôznorodej skupiny ako je eurozóna a zosúladenie guvernérov 19 rôznych krajín v Rade guvernérov ECB, je jasným oznámením koherentnej stratégie pre finančné trhy. Ak je na to niekto dobre vybavený, je to Christine Lagardová. Myslí si to napríklad aj Mark Haefele, investičný riaditeľ UBS Global Wealth Management. Šéfka MMF je podľa neho kvalifikovanou kandidátkou, "jej vymenovanie ale celkovo nerobí z Európy príťažlivejšie miestona investovanie". Podľa Johna Normanda z JPMorgan by sa na čele ECB síce mohol hodiť niekto so skúsenosťami z politiky. Opätovné zvadenie podporných opatrení by vraj pomohol lepšie "predať". Zároveň by to ale mal byť niekto s bohatými skúsenosťami s tvorbou nových spôsobov vytvárania a zavádzania menovej politiky, vyhlásil ešte pred oznámením nominácie Lagardeovej.
ECB by s príchodom Lagardovej nebola jedinou významnou svetovou ekonomickou inštitúciou, ktorú vedie ne-ekonóm. Právnické zázemie má aj terajší predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell. "Menová politika je len jednou časťou širších kompetencií súčasnej generácie centrálnych bankárov. Človek s bohatou publikačnou činnosťou o teoretickej monetárnej ekonomike nemusí byť nutne najlepším šéfom centrálnej banky. Dôležitejšia môže byť manažérska skúsenosť a tej má Lagardová na rozdávanie," domnieva sa ekonóm Bloombergu Jamie Murray.
