Bod zlomu: Peniaze pod kontrolou štátu by mohli celkom rýchlo skončiť

, The Conversation Foto: SITA/AP;.shutterstock

OSN uznáva 180 mien na celom svete ako zákonné platidlo, všetky vydávané štátmi. Takýmto spôsobom ale nepristupuje ku kryptomenám, ako je bitcoin, aj keď ho komunita nadšencov už viac ako desaťročie považuje za prostriedok výmeny. Najnovší prírastok do tejto skupiny, libra predstavená Facebookom, však hrozí, že urobí niečo, čo zatiaľ od žiadnej inej kryptomeny do úvahy neprichádzalo. Ohrozí štátny monopol na kontrolu a vydávanie peňazí.

Facebook sa môže pochváliť viac ako polovicou svetovej populácie ako aktívnymi mesačnými užívateľmi: 2,2 miliardy na Facebooku, 0,8 miliardy na Instagrame a 0,7 miliardy na WhatsAppe. V kombinácii so skutočnosťou, že 1,7 miliardy dospelých ľudí na celom svete nemá žiadne bankové účty, je tento projekt ideálnou Petriho miskou, v ktorej je možné vytvoriť skutočne globálnu menu.

Nezávislá Rada Libra, ktorú Facebook navrhuje vytvoriť pre dohľad nad novou menou, sa nestane ničím menším ako kvázi centrálnou bankou. Skladá sa z 27 gigakorporácií plus Facebook, ďalší sa môžu pripojiť za poplatok 10 miliónov dolárov. Rada má spravovať rezervu, kôš štátnych mien a krátkodobých vládnych dlhopisov, na krytie libry.

Tento model sa veľmi líši od Bitcoinu, ktorého výmenný kurz závisí výlučne od ponuky a dopytu. Naopak, Rada pre libru by súťažila v globálnych menových vojnách proti iným štátom.

Predstavte si, že za desať rokov, povedzme 40 % všetkých amerických dolárov bude držať Facebook / Rada, na podporu vydaných libra mincí, ktoré sa už používajú na celom svete. Môžeme predpokladať, že americký dolár by mohol predstavovať asi 30 % z koša na podporu aktív libry. Aby sa dosiahol stabilný výmenný kurz pre libru, myšlienkou je podporiť ju výberom stabilných a široko obchodovaných finančných aktív. V prípade, že sa USA prepadnú do ekonomickej krízy, bude musieť Facebook / Rada znovu vyvážiť kôš aktív na obranu hodnoty libry. Povedzme, že sa rozhodne prehodnotiť mieru zastúpenia amerického dolára vo svojej rezerve na 25 % z koša. To by znamenalo predaj obrovského množstva amerických dolárov a ich nahradenie, povedzme eurami. To by výrazne znížilo hodnotu dolára.

Ale bol by to aj veľmi negatívny trhový signál, ktorý by povzbudil aj ostatných držiteľov dolárov, aby sa ich zbavili, čím by sa tento pád ešte zhoršil. A ešte predtým, ako by sa to všetko stalo, by Facebook mohol potenciálne využiť iba hrozbu ako pákový efekt pri rokovaniach so štátmi o otázkach regulácie, zdaňovania atď. Na základe súčasných príjmov, by Facebook, ako štát, bol na 90. mieste na svete podľa HDP. Takže pozícia tejto firmy v rokovaniach so štátmi a obchodnými blokmi je impozantná aj bez libry.

Ako dokážu štáty dostať pod kontrolu globálnu spoločnosť s bezprecedentným prístupom k svojim občanom, firmu s vlastnou menou a možno aj schopnosťou ovplyvniť ich domácu politiku a silu svojej meny na svetových trhoch? Jednoduché to rozhodne nebude. Mimochodom, do tohto odvetvia nevstupuje len Facebook, banka JP Morgan ponúkla kryptomenu pre inštitucionálnych zákazníkov, zatiaľ čo 13 ďalších globálnych investičných bánk plánuje nasledovať tento trend v roku 2020. Samsung už dnes hovorí, že sa snaží o zavedenie meny pre bežných zákazníkov, preto by asi nebolo vôbec prekvapujúce, keby aj on-line obri ako Amazon a Google ohlásili podobné plány.

Mark Carney, guvernér Bank of England a predseda Rady pre finančnú stabilitu, vlani na stretnutí G20 povedal, že kryptomeny nepredstavujú systémové riziko pre globálny finančný systém. Jeho hodnotenie mohlo byť založené skôr na ich súčasnom dopade, než na ich potenciáli. Technológia blockchain, ktorá je základom nových mien, ako je libra, má ohromujúci potenciál. Schopnosť výrazne pohybovať výmennými kurzami je len časťou z nich. Ak ľudia využívajú tieto meny pri kúpe a predaji, obchodovanie s nimi môže dopyt po štátnych menách a dlhopisoch utlmiť. To by ohrozilo schopnosť centrálnych bánk a vlád kupovať a predávať tieto aktíva na stanovenie národných úrokových sadzieb. To by viedlo k oslabeniu životne dôležitých prostriedkov na riadenie ekonomík, pričom štát by mal k dispozícii len fiškálne páky, ako napríklad zdaňovanie a výdavky. Čo potom?

Samozrejme, takýto markantný posun vo využívaní peňazí by najprv vyžadoval, aby boli tieto nové meny široko prijaté. Ale džin už bol z fľaše príchodom kryptomien vypustený. Bude veľmi ťažké to zastaviť.

Ak novému odvetviu bude dominovať niekoľko veľkých na burze kótovaných spoločností, ako sú Facebook či JP Morgan, pôjde pravdepodobne o vhodnejšiu alternatívu ako bitcoin, ktorý nemá geografické alebo daňové sídlo a je v podstate pseudo-anonymný. Mena ako libra má tiež potenciál znížiť rýchlosť spotrebiteľských transakcií, zlepšiť transparentnosť a umožniť používateľom ukladať svoje bohatstvo digitálne pomocou „dôveryhodného“ konzorcia zakladajúcich inštitúcií.

A pokiaľ ide o budúce geopolitické šoky, ako je Brexit, spotrebitelia sa budú môcť ľahšie chrániť tým, že znížia svoju pozíciu, povedzme, v britskej libre tým, že budú držať svoje bohatstvo v libre facebookovej alebo v niečom inom. Pravdepodobne hovoríme o type peňazí, ktorý bude preferovať predovšetkým mladšia generácia, ktorá je otvorenejšia takýmito novým formám. Bez ohľadu na to sa ale musí vyrovnať s veľkosťou tejto potenciálnej zmeny a jej dôsledkami: vplyv Facebooku na naše životy bol v predchádzajúcich dvoch desaťročiach veľký, libra ale môže tento úspech zatieniť. Americký futurista Stewart Brand to výborne vystihol. „Akonáhle sa nad vami prevalí technológia, a vy nie ste súčasťou parného valca, ste súčasťou cesty“. Zdá sa, že štáty neboli oslovené, aby sa dostali na palubu tohto konkrétneho parného valca. Tým pádom hrozí celé množstvo zraniteľností. Bude zaujímavé pozorne sledovať, ako budú reagovať v nasledujúcich mesiacoch.

Súvisiace články

Aktuálne správy