oPeniazoch.sk, HOR Foto: YT/Simon & Schuster Books;getty images
Kto bol najbohatší človek v histórii ľudstva? Dejiny poznajú množstvo historických postáv, ktoré by svojim majetkom dnes hravo strčili do vrecka Billa Gatesa, Warrena Buffeta či Jeffa Bezosa.
Pomocou prepočtu majetku, či odhadu vtedajšieho HDP sveta, sa odborníci snažia vyjadriť v dnešných peniazoch majetok takých ľudí ako boli Džingis Chán, alebo rímsky cisár Augustus. Samozrejme ide do veľkej miery o odhady, ktoré nie sú úplne presné, pretože sú postavené často na povestiach, alebo sú ťažko určiteľné (čo je súkromný majetok a čo majetok kráľovstva?). No pozoruhodné sú paralely histórie a našej horúcej súčasnosti. Mnoho boháčov minulosti len z pozadia riadilo chod svojej doby a nenápadne obsadzovalo tróny a pápežské stolce (povedzme v 15. storočí Mediciovci), alebo sa cez svoj prístup k moci stali boháčmi. Až tak veľa sme toho dnes nevymysleli.
Pozrime sa na takého rímskeho generála a politika ako bol Marcus Licinius Crassus. Mal šťastie, že slúžil za čias Sullu v bojoch proti stúpencom Gaia Maria a neskôr sa cez Sullove proskripcie dostal lacno ku skonfiškovanému majetku nepriateľských rodín v Ríme (dnes by sme tomu povedali „konkurzná mafia“). Ľahko nadobudnuté bohatstvo ešte znásobil cez „výpaľníctvo“, pretože založil niečo ako súkromný hasičský oddiel, ktorý pri požiaroch v Ríme zasahoval a hasil, avšak iba za podmienky, že majiteľ horiaceho objektu bol ochotný ho za smiešnu cenu predať Crassovi. V opačnom prípade nechali dom zhorieť do tla. Neskôr pomáhal vo volebnej kampani Caesarovi, začo bol následne štedro odmenený „daňovými prázdninami“.
Majetok Marca Crassa by dnes mal približne hodnotu 169,8 miliardy dolárov. To je však úplná almužna v porovnaní s prvým skutočným rímskym cisárom Augustom. Za jeho vládnutia Rím zavládol nad celým Egyptom (úrodná nílska pôda a bane v Egypte generovali 25-30 % vtedajšieho celosvetového HDP), bola presadená reforma armády a ako píšu jeho historici: „pôda bola obrábaná, bohovia uctievaní, ľud sa tešil z mieru a každý si bol istý vlastníctvom svojho majetku“. Zrejme vďaka tomu všetkému, čo Augustus presadil, dobil, obsadil a zrealizoval sa jeho majetok v dnešných peniazoch vyčísľuje na 4.6 bilióna dolárov.
Ak sa presunieme o 1500 rokov neskôr, nájdeme ďalšiu zaujímavú postavu Jakuba Fuggera z Augsburgu. Jeho aktivity okrem iného zahŕňali ťažbu drahých kovov a baníctvo a významné stopy zanechal aj na území Slovenska. Za jeho pôžičky Habsburgovcom a maďarským panovníkom dostal ako zábezpeku práva ťažiť meď, striebro a iné kovy na území Tirolska, Štajerska a tiež dnešnej Banskej Bystrice. Podnikal s istým Thurzom z Levoče a meď zo slovenských baní sa na portugalských plachetniciach dostávala do celého sveta. Habsburgovci vtedy panovali na ríšou, kde slnko nikdy nezapadalo a Fugger sponzoroval aj objaviteľské plavby Portugalcov.
Obchodoval aj s Vatikánom a bol to on, kto zabezpečil Švajčiarsku gardu pre ochranu pápežov. Aby ochránil svoje majetky, bol aktívny pri zvolení Karla V. za cisára Svätej ríše Rímskej a presadil ho honosnými úplatkami pre radu voličov pred uchádzačmi ako bol Henrich VIII. Anglický kráľ či František I. Francúzsky. Podnikateľ Fugger tak vedel aj naďalej ťahať za nitky a pripomenul vždy keď to bolo potrebné, že cisárske veličenstvo by bez jeho 850 000 zlatých nebolo rímskym cisárom. Majetok Jakuba Fuggera by v dnešných peniazoch znamenal približne 277 miliárd dolárov. Že vám to niečo pripomína?
Fugger vlastne vystriedal v 16. storočí inú bankársku dynastiu, ktorá od 15. storočia najprv z úzadia a potom priamo ovládala Florenciu, neskôr Toskánsko a skoro 60 rokov aj Vatikán. Rod Medici bol mocný a prvotné bohatstvo nadobudol obchodom s textilom a farbami pre textilné manufaktúry, neskôr z bankových služieb. Takmer 300 rokov riadili Mediciovci chod dejín v značnej časti Európy a aj vďaka ich mecenášstvu vieme dodnes obdivovať diela Michelangela, alebo Botticelliho. Zakladateľ bankového domu Cosimo di Medici by dnes na stôl vedel položiť približne 130 miliárd dolárov.
Dejiny sú však plné aj panovníkov, ktorí sa rozširovaním ríše dostali k obrovským územiam a dokázali na tom poriadne zbohatnúť. Džingis Chán by dnes mal majetok zhruba 1 bilión dolárov, veď jeho ríša sa rozkladala od Číny po Európu. A biblický kráľ Šalamún by mal v dnešných hodnotách váhu asi 2.2 bilióna. Vládol 39 rokov a jeho trón bol z obkladaný plátmi zlata a slonovinou. Bohatstvo jeho ríše pochádzalo z obchodu, podnikania a daní od národov arabského polostrova a Levantu. Len na daniach od vazalských území údajne nazbieral 25 ton zlata.
