Koľko by ste si vypýtali za život bez FB? Sociálne siete sú zadarmo, ale do HDP by sa započítať mali

Diskusia 5  
Koľko by ste si vypýtali za život bez FB? Sociálne siete sú zadarmo, ale do HDP by sa započítať mali
Zdroj: WEF
Foto: SITA/AP


28. 6. 2019 - Prečo by sa on-line aktivita mala stať súčasťou HDP? Nová štúdia výskumníkov z MIT hovorí o hodnote, aj keď je digitálny tovar často zadarmo.

Už niekoľko desaťročí je hrubý domáci produkt (HDP), súčet hodnoty nakupovaného tovaru, všadeprítomným meradlom hospodárskej činnosti. Niektorí pozorovatelia nedávno navrhli, že HDP zaostáva, pretože nezahŕňa hodnotu bezplatného on-line tovaru, ako sú sociálne médiá, vyhľadávače, mapy, videá a ďalšie.

Napríklad, Facebook má hodnotu okolo 40 až 50 USD mesačne pre spotrebiteľov v USA, podľa série prieskumov. V Európe sú digitálne mapy na telefónoch ocenené na 59 eur mesačne. Z prieskumu vyplýva, že bezplatný nástroj na zasielanie správ WhatsApp, stojí za neuveriteľných 536 eur mesačne.

"Veľkosť čísel bola naozaj zarážajúca," hovorí Avinash Collis, doktorand v oblasti informačných technológií na MIT Sloan School of Management. Alebo, ako to vedci popísali v novom dokumente, ktorý sumarizuje výsledky, „digitálne tovary vytvorili veľké zisky z blahobytu, ktoré sa neodrážajú v konvenčných mierach HDP a produktivity“.

Okrem Collisa sú autormi štúdie Erik Brynjolfsson, profesor manažmentu na MIT Sloan, a Felix Eggers, odborný asistent ekonómie na univerzite v Gronigen v Holandsku. Vedci použili tri rozsiahle on-line prieskumy, v ktorých spotrebiteľov požiadali, aby uviedli cenník bezplatných on-line služieb, ktoré využívajú. V mnohých prípadoch sa respondentov pýtali, či by radšej používali bezplatné on-line aplikácie, alebo určili cenu, ktorá by kompenzovala stratu prístupu k tomu čo využívajú. Z prieskumov vzišlo približne 65 000 odpovedí. „Najlepší spôsob, ako oceniť tieto digitálne tovary, je priamo sa opýtať ľudí,“ hovorí Collis.

Koľko by ste si vypýtali za život bez FB? Sociálne siete sú zadarmo, ale do HDP by sa započítať mali

Štúdia priniesla niekoľko výrazných zistení týkajúcich sa on-line služieb a konkrétnych spoločností. Napríklad, spotrebitelia určili priemernú ročnú hodnotu 1 173 USD za on-line video streamingové služby, ako sú YouTube a Netflix. Tieto video platformy, na rozdiel od iných, ​​účtujú poplatky niektorým spotrebiteľom, zvyčajne 10 až 20 USD za mesiac. V oboch prípadoch, či už bez poplatkov alebo so skromnými poplatkami, z prieskumov vyplýva, že používanie videa on-line vytvára značné množstvo „spotrebiteľského prebytku“, teda hodnoty pre spotrebiteľov nad rámec cien, ktoré za ne platia. V týchto prípadoch poskytovatelia on-line videí „vytvárajú oveľa väčšiu hodnotu, než čo si utrhnú,“ hovorí Collis.

Koľko by ste si vypýtali za život bez FB? Sociálne siete sú zadarmo, ale do HDP by sa započítať mali

Štúdia tiež odhalila obrovskú hodnotu pre určité kategórie tovaru dostupného on-line. Spotrebitelia oceňujú vyhľadávače v priemere na 17 530 dolárov za rok, a e-mail na 8 414 dolárov. Collis naznačuje, že tieto čísla sa môžu zdať také privysoké, pretože mnoho ľudí používa vyhľadávače a e-maily v práci aj vo voľnom čase a na posúdenie celkovej hodnoty používajú oba faktory.

Pokiaľ ide o konkrétne spoločnosti a produkty, prieskumy zistili, že spotrebitelia, ktorí používajú službu YouTube alebo Instagram, ocenili Facebook na menej. Ženy vo všeobecnosti ocenili Facebook na vyššiu hodnotu ako muži, zatiaľ čo domácnosti s príjmom od 100 000 do 150 000 USD ročne oceňujú Facebook na menej ako domácnosti s nižšími príjmami ale aj domácnosti s vyššími príjmami.

Súčasná štúdia je zatiaľ posledným vážnym úsilím prehodnotiť zaužívanú metriku HDP. Kritici už dlho navrhujú, aby sme sa na HDP ako ukazovateľ celkového blahobytu, príliš nespoliehali, pretože život je niečo viac než len ekonomická produkcia.

V tejto súvislosti sa vyjadrili aj mnohé technologické firmy zo Silicon Valley, v ostatných rokoch tvrdili, že do HDP by sa mali započítať aj on-line produkty, ktoré sú zadarmo. Takýto bezplatný tovar možno tiež teoreticky prispieva k nášmu celkovému blahobytu. Určite existujú dobré dôvody na to, aby sa HDP upravil, vylepšil. Aj keď sa využívanie výpočtovej technológie značne rozrástlo, informačný sektor sa od začiatku 80. rokov do roku 2016 udržal medzi 4 až 5 % amerického HDP.

Autori štúdie ju považujú za jednu z väčších výskumných programov týkajúcich sa HDP. V rámci svojej pokračujúcej práce sa snažia dospieť k rozsiahlejšiemu číslu, ktoré by sumarizovali hodnotu výrobkov, ktoré v súčasnosti štandardný HDP prehliada. Pracujú na vytvorení alternatívnej verzie HDP, ktorá by podľa Collisa mohla užitočne doplniť naše metriky pre národné ekonomiky. „HDP je skvelou metrikou pre produkciu,“ hovorí Collis. „Nemali by sme ho nahrádzať.“ Dodáva však, že „paralelne by sme mali merať aj ekonomický blahobyt, spôsobom, ktorý by zahŕňal aj nový a bezplatný tovar.“