Eustream začal na novom slovensko-poľskom plynovode so zváracími prácami

Na výstavbu 103 kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných vyše šesť tisíc kusov šesť až osemnásť metrov dlhých oceľových potrubí.

Výstavba prepojovacieho slovensko-poľského plynovodu vstúpila do novej fázy. Po príprave viac ako sto kilometrov dlhého staveniska a rozvoze oceľových potrubí po jeho trase sa tento týždeň začalo so zváracími prácami. „Prvé zvary sme realizovali v katastri obce Chlmec v humenskom okrese,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, Pavol Kubík.

Na výstavbu 103 kilometrového úseku slovenskej časti prepojovacieho plynovodu je potrebných vyše šesť tisíc kusov šesť až osemnásť metrov dlhých oceľových potrubí s priemerom vyše tisíc milimetrov. Jeden kus potrubia váži v priemere sedem ton. Na celej trase bude potrebné uskutočniť spolu približne 6 200 zvarov.

„Každý zvar potrubia s priemerom viac ako jeden meter predstavuje technicky náročný proces, ktorý podlieha prísnej kontrole zvarov nedeštruktívnymi skúškami a následne aj samotnou tlakovou skúškou pozváraných sekcií potrubia,“ dodal Kubík. Po ukončení montážnych prác plynári pristúpia k výkopu ryhy pre potrubie a po jeho pokládke následne k rekultivácii pôdy, ktorú bude možné naďalej riadne využívať.

Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Na slovenskej strane je za výstavbu plynovodu zodpovedná spoločnosť Eustream, na poľskej strane firma Gaz-System. Plynovod by mal byť postavený zhruba o dva roky. Prepravná kapacita plynovodu bude 5,7 miliardy metrov kubických ročne. Slovensko-poľský plynovod vyjde slovenskú stranu na vyše 100 miliónov eur.

Vďaka novému plynovodu získajú krajiny strednej a východnej Európy priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu, vrátane plne funkčných LNG terminálov v Baltskom mori (Świnoujście LNG, Klaipeda LNG cez Gas Interconnection Poland – Lithuania – GIPL) a z Nórska (vďaka plynovodu Baltic Pipe), ako aj z juhu cez slovensko-maďarské prepojenie a plánovaný plynovod Eastring.

Súvisiace články

Aktuálne správy