oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
V júli tohto roka si ľudstvo pripomenie 50. výročie prvého pristátia kozmonautov na Mesiaci. Mnohé aktivity spojené s cieľom pristáť a úspešne sa vrátiť z Mesiaca na Zem sú prameňom technológií, podnikania a organizačného manažmentu dnešných čias.
Podľa jednej zo štatistík boli kozmonauti v rámci 11-ich misií Apollo v kozme približne 2 500 hodín. To je približne 100 dní. Pracovníci v NASA a pridružených firmách odpracovali na tomto projekte približne 2,8 miliardy hodín (počas 10 rokov pri predpoklade 40 hodín za týždeň a 50 odpracovaných týždňoch). To znamená, že na každú hodinu strávenú vo vesmíre bolo potrebné vynaložiť 1 milión hodín práce na Zemi. Ak jeden priemerný pozemšťan odpracuje za svoj život 50 rokov v práci zhruba 2000 hodín ročne, tak je to 100 000 hodín. Výsledok hovorí, že na hodinu vesmírnych aktivít bolo potrebné vynaložiť 10 ľudských pracovných životov. Žiadna iná koordinovaná aktivita v histórii ľudstva nevyžadovala taký objem vynaloženého času, vedomostí a práce.
Program Apollo znamenal vynaloženie 10 – násobku zdrojov potrebných na prekopanie Panamského prieplavu a počas troch rokov pre program Apollo pracovalo viac ľudí, než bolo v tom čase amerických vojakov vo Vietname.
Spolupráca vesmírnej agentúry a významnej univerzity MIT dala vznik úplne novému odvetviu – softvérovému inžinierstvu. Programovanie v tom čase znamenalo úplnú novinku a počítače, ktoré pomohli úspešne dostať pristávací modul na Mesiac mali 73 kilobajtov pamäte (väčšiu pamäťovú kapacitu majú dnešné automatické práčky). Je ohromujúce ak si uvedomíte, aké výpočtové výkony dokázali vedci z MIT z tak malého počítača dostať. Dnes nami považovaná samozrejmosť ku každému počítaču – klávesnica, bola použitá po prvý krát práve v programe Apollo. Jednoducho na palubu nebolo možné vziať škatule plné diernych štítkov, ktoré sa dovtedy používali na programovanie počítačov. Počítač na palube Apolla vedel za sekundu spracovať 85 000 inštrukcií za sekundu (dnešné smartfóny ich spracujú v rovnakom čase 5 miliárd). Zrejme aj pre nízku kapacitu a preťaženie úlohami museli Neil Armstrong s Edwinom Aldrinom pri pristávacom manévri prevziať pilotovanie od počítača do poloautomatického režimu a pristáť len so zásobou paliva na 25 sekúnd letu.
Priemysel vyrábajúci integrované obvody by bez Apolla dnes určite mal oneskorenie najmenej o 10 rokov. Pretože NASA bola nútená šetriť hmotnosť, bola prvým veľkým zákazníkom pre spoločnosti ako Texas Instruments či Fairchild. Ani IBM si v 60. rokoch ešte nevedela predstaviť veľké počítače s integrovanými obvodmi, pretože sa im zdali byť neodskúšané a príliš riskantné. Gordon Moore, ktorého zákonom sa riadi cena a kapacita čipov, bol tiež jedným z inžinierov, ktorí pracovali v dodávateľských firmách programu Apollo.
Pristátie na Mesiaci bolo okrem technologického skoku aj dôkazom, že mladí neskúsení absolventi univerzít dokážu spoľahlivo posadiť človeka do rakety a pristáť s ním na povrchu iného vesmírneho telesa. Priemerný vek ľudí v projekte a v riadiacom stredisku bol 28 rokov a zo skúseností nazbieraných v programe Apollo vznikli knihy na témy riadenie projektov a tímov, risk manažment a efektívna komunikácia.
Je množstvo predmetov dennej spotreby a množstvo objavov, ktoré používame bežne a zväčša nevieme, že sú produktom vedcov zúčastnených na vesmírnom programe. Potravinová bezpečnostná norma, dodržiavaná v reštauráciách a známa pod skratkou HACCP je tiež vedľajším produktom NASA, ktorá hľadala potraviny, ktoré by vo vesmíre posádkam nespôsobovala problémy pri konzumácii a pri trávení. Podobne aj šokové mrazenie a sušenie potravín, kedy sa pri hlboko zmrazenom produkte oddelí až 95 % vody. Potraviny tak majú dlhodobú skladovateľnosť, nestrácajú na kvalite a pred konzumáciou sa jednoducho rehydratujú (väčšina z nás dobre pozná instantnú kávu).
Používanie „suchého zipsu“ od výrobcu Velcro sa tiež rozmohlo aj vďaka kozmickému programu, kde našiel široké uplatnenie.
Tých milión odpracovaných hodín je citeľným prínosom ešte aj dnes a plody tejto práce žneme v takých nenápadných veciach ako sú dotykové teplomery pre bábätká, či pamäťová pena v matracoch našich postelí.
