oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Podľa analýz IATA sú dnes priemerné ceny leteniek o 40 % nižšie ako pred desaťročím, čo jednoznačne vytvára tlak na odvetvie, z ktorého služieb sa stala komodita.
Najvýznamnejšie aerolínie v Európe, írsky nízkonákladový prepravca Ryanair, prepravil v uplynulom roku približne 153 miliónov cestujúcich (v tom už je započítaných približne 20 miliónov osôb z palúb spoločnosti Lauda) pri priemernej cene letenky 37 Eur. Na každom prepravenom pasažierovi zarobil Ryanair o niečo menej ako 8 Eur. Tak veľké čísla musí dnes dosahovať nízkonákladová letecká spoločnosť, ak chce podnikať so ziskom. A zisk Ryanairu sa medziročne scvrkol o 29 %!
Ziskovosť bola problémom celej série zaniknutých spoločností, ktoré zmizli v roku 2019 z oblohy, ako boli WOW a Primera zo Škandinávie, alebo dva roky predtým nemecký Air Berlin. Stále rastúci tlak na efektivitu vzhľadom na rast mzdových nákladov na kontinente (Európa má v súčasnosti obdobie klesajúcej nezamestnanosti a tlak na mzdy rastie), k tomu sa pridáva hrozba nárastu cien leteckého paliva vzhľadom na potenciálny rast ceny ropy a tiež nemalé problémy s lietadlami značky Boeing 737 Max, to všetko dostáva aerolínie do ťažkej situácie. Spoločnosti musia financovať prevádzku úvermi a nie vždy to ekonomicky dáva zmysel – ako v prípade britskej spoločnosti Monarch, ktorá lietala s dovolenkármi viac ako 40 rokov a po jej krachu zostali dlhy vo výške takmer pol miliardy eur.
Princíp produktu nízkonakladoviek je v lacnej preprave cestujúcich bez batožiny, úspore nákladov kde sa to len dá a v doplnkovom spoplatnení všetkého čo sa dá. Najkonzekventnejšie pracuje opäť spomínaný Ryanair, ktorý sa snaží lietať medzi „sekundárnymi“ letiskami v blízkosti metropol, čím vie ušetriť na letiskových a pristávacích poplatkoch až 65 % v porovnaní s takým Easyjetom, ktorý lieta na hlavné letiská. Následkom toho stačí Ryanairu, ak svoje lietadlá naplní na 55% a pri tomto počte cestujúcich dosahuje na danom lete zisk.
Pre Easyjet je potrebné dostať na palubu aspoň 75 % kapacity, ak nechce lietať so stratou. Ako vo svojej práci uvádzajú autori z MIT v Bostone, nízkonákladové spoločnosti v Európe sa musia pripraviť na zmenu trhových parametrov.
Vlády veľkých Európskych krajín ako Španielsko, Nemecko a Francúzsko sa snažili o investície do infraštruktúry a prijímajú nové zákony na obmedzenie množstva skleníkových plynov v atmosfére. Dôsledkom toho sa čoraz viac cestujúcich medzi klasickými destináciami v Európe presúva na koľajnice a do vagónov rôznych rýchlovlakov ako sú TGV či ICE. Demografický vývoj súčasne spôsobuje, že nárastom hustoty osídlenia v oblastiach, kde existuje rýchlovlakové spojenie, sa znižuje dopyt po leteckej doprave na krátke trasy. Výsledkom je však zvýšený dopyt na prepravu nízkonákladovými spoločnosťami na stredné trate medzi jednotlivými štátmi Európy a blízkeho okolia.
Nemecký inštitút IFEU z Heidelbergu sa venoval porovnaniu dopadov prepravy pasažierov v lietadlách a vlakoch . Výsledky hovoria, že emisie škodlivých látok v leteckej preprave na prepravenú osobu sú mnohonásobne vyššie ako pri vlakovej doprave.
Porovnanie emisií CO2 (či ekvivalentných emisií) na jednosmernej ceste lietadlom a vlakom na osobu
Pri leteckej preprave je najnáročnejšie na spotrebu paliva, keď lietadlo štartuje a dostáva sa do letovej hladiny. Preto nie sú hodnoty emisií na 500 km dvojnásobné, ale iba o 50% vyššie ako na trase letu v dĺžke 220 km. Tieto výsledky len podporujú iniciatívu zaviesť do leteckej prepravy povolenky na emisie a uplatnenie nových daní za tvorbu CO2. Uvedomujú si to aj čínsky predstavitelia, ktorí sa musia vyrovnať s vysokými koncentráciami splodín v mestách. Zrejme aj preto sa do spojenia Peking – Šanghaj investovali počas uplynulých rokov nemalé prostriedky a v dnešnej dobe sa vlaky Fuxing starajú na tejto trase o prepravu 100 miliónov pasažierov ročne. Vzdialenosť 1.247 km prekonajú za 4,5 hodiny a na väčšine úseku dosahujú rýchlosť 351 km/h. Bohvie čo na to hovorí náš „národný prepravca“.
O neistej budúcnosti sa hovorilo aj na nedávnom kongrese medzinárodnej organizácie leteckých prepravcov IATA v Kórei. Podľa analýz IATA sú dnes priemerné ceny leteniek o 40 % nižšie ako pred desaťročím, čo jednoznačne vytvára tlak na odvetvie, z ktorého služieb sa stala komodita. Na cargo prepravu zas tlačí obchodná vojna a colné protiopatrenia veľkých ekonomík. Napriek tomu odhady vývoja hovoria, že počas rokov 2020 – 2040 vzrastie dopyt po leteckej doprave osôb a nákladu o 100 %. V roku 2035 by v Ázii mala byť lokalizovaná flotila 17 000 lietadiel, v USA 9 800 a v Európe 7 900 (dnes má Európa približne 4 700 lietadiel). V spomínanom roku 2035 bude preto potrebné navýšiť počty pilotov o 617 000 nových, podobne bude nutné vychovať 680 000 nových leteckých mechanikov a technikov.
