Únik pred bičom trhu: Ako zostať slobodný vo svete základného garantovaného príjmu

Diskusia 10  
Únik pred bičom trhu: Ako zostať slobodný vo svete základného garantovaného príjmu
Zdroj: vox,AIER;Project Syndicate
Foto: getty images


21. 6. 2019 - Pôžičky kryté príjmom umožňujú neustále obnovovanie dlhu, a tým aj trvalú expanziu a konsolidáciu nových finančných nástrojov. Premena sociálnej politiky v prípade vyplácania základného garantovaného príjmu, mení hotovostné prevody, penzie a ďalšie zdroje pravidelných príjmových tokov na aktíva, ktoré dáva k dispozícii finančnému sektoru.

Demokratický prezidentský kandidát Andrew Yang, zakladateľ neziskovej spoločnosti Venture for America. Ťažiskom jeho kampane výzva na zavedenie základného garantovaného príjmu, ktorý nazýva Dividendou slobody, ako o nej píše vo svojej druhej knihe Yang The War on Normal People. Tisíc dolárov mesačne pre každého dospelého Američana vo veku od 18 do 64 rokov akýchkoľvek podmienok. Pre Američanov, ktorí v súčasnosti profitujú z hotovostných programov v oblasti sociálneho zabezpečenia, by Yang ponúkol možnosť voľby medzi existujúcimi benefitmi a Dividendou za slobodu v nádeji, že nikto by na tom nebol horšie. Garantovaný príjem vníma ako spôsob, ako sa vyrovnať s automatizáciou. „Samotné riadenie nákladných vozidiel je najbežnejšou prácou v dvadsiatich deviatich štátoch. Okrem 3,5 milióna vodičov (94 % z nich sú muži) je to ďalších 12 miliónov pracovníkov, ktorí pracujú na parkoviskách nákladných vozidiel a moteloch po celej krajine. Čo sa stane, keď sa kamióny začnú riadiť sami?," kladie si otázku Yang.

Hlavný mechanizmus financovania dividendy je 10 % DPH. Chce zabrániť veľkým spoločnostiam, ako je Amazon a Google odlievať stovky miliárd z príjmov do zámoria. Yang vníma regresívny charakter dane, čo chce kompenzovať vysoko progresívnym charakterom Dividendy slobody. Okrem DPH by financoval garantovaný príjem aj úsporami z iných programov sociálneho zabezpečenia, ktorých sa príjemcovia vzdali. Citujúc Rooseveltov inštitút odhaduje, že základný príjem, najmä ak nie je sprevádzaný zvýšením daní, by podstatne zvýšil HDP zvýšením spotreby.

Poskytovanie 12 000 dolárov ročne všetkým 325,7 miliónom Američanov by stálo 3,9 bilióna dolárov. Celkový rozpočet na rok 2018 bol 4,1 bilióna dolárov. Zároveň by však šli peniaze aj tým, ktorí ich jednoducho nepotrebujú. Menej ako 500 miliárd dolárov by smerovalo k Američanom, ktorí najviac potrebujú základný príjem, zatiaľ čo 3,4 bilióna USD by šlo zvyšku obyvateľstva. Suma 1,2 bilióna dolárov, ktorá by šla 30 percentám Američanov žijúcich v domácnostiach s príjmom vyšším ako 100 000 USD, by pre nich znamenala iba daňovú kompenzáciu.

Únik pred bičom trhu: Ako zostať slobodný vo svete základného garantovaného príjmu

Yang navrhuje okrem DPH použiť na financovanie aj zdaneie „znečisťovateľov a najbohatších Američanov“. Vlastne len posúva daňového zaťaženia z chudobných a strednej triedy na korporácie a bohatých. Zmeny v daňových sadzbách a zrážkach by mohli priniesť rovnaký výsledok, ale nebol by to tak revolučný návrh.

Základný garantovaný príjem v ostatnom čase opäť ožíva vďaka hlasom ľavice. Aj časť pravice dnes tvrdí, že by mohol byť kľúčom k riešeniu hlavných sociálnych a štrukturálnych problémov, vrátane nezamestnanosti a podzamestnanosti v dôsledku nástupu nových technológií, extrémnej chudoby, sociálnych pascí a skrytých demotivačných faktorov k práci. Podľa tejto logiky by sa ľudia vyslobodili  z pút pracovných miest mizernej kvality a nekonečnej byrokracie a umožnilo by sa im plne realizovať svoj potenciál. A hoci ide o lákavý argument, najmä v čase mzdovej stagnácie, pretrvávajúcej chudoby, rastúcej nerovnosti a nízkeho hospodárskeho rastu, testy v krajinách ako Kanada, Fínsko, Keňa a Holandsko ukázali, že tieto experimenty sú v rozpore so základnou logikou základného  garantovaného príjmu. Boli to totiž len verzie ponúkajúce dávky v nezamestnanosti a sociálne dávky, s potrebou preukazovania príjmov a splnenia ďalších podmienok.

Únik pred bičom trhu: Ako zostať slobodný vo svete základného garantovaného príjmu

Ak by sa príjmové transfery stali skutočne "bezcolnými", bolo by to veľké víťazstvo. K tomu by však nemuselo dôjsť ani tak v mene spravodlivosti a rovnosti, ale skôr preto, že to slúži novému režimu akumulácie, v ktorom je zaručené, že každý človek bude mať pravidelný peňažný príjem nenaviazaný na akékoľvek podmienky. Všetci občania by získalo trvalý prístup na finančné trhy, ktorých rozširovanie nabralo závratných rozmerov.

Vo financializovanom kapitalizme uľahčujú pravidelné príjmové toky začleňovanie do trhu a finančnej inklúzie. Slúžia ako záloha vo svete, kde sa dlh získaný prostredníctvom rôznych typov pôžičiek a spotrebiteľských úverov, stále častejšie používa nie k úhrade fyzického tovaru, ale na platby za služby typu zdravotnej starostlivosti či vzdelania, ktoré predtým predstavovali podstatnú časť verejných výdavkov. Pôžičky kryté príjmom umožňujú neustále obnovovanie dlhu, a tým aj trvalú expanziu a konsolidáciu nových finančných nástrojov. Premena sociálnej politiky na finančnú zálohu odráža logiku financializovaného kapitalizmu. Mení hotovostné prevody, penzie a ďalšie zdroje pravidelných príjmových tokov na aktíva, ktoré dáva k dispozícii finančnému sektoru.

Keď sa však táto sociálna politika používa prevažne na obslúženie dlhu a na zabezpečenie nových úverov, prestáva slúžiť ako mechanizmus na oslobodenie života jedincov od závislosti na trhu, čo bol pôvodný zmysel garantovaného príjmu. Namiesto toho sa stáva nositeľom rastúcich príjmov domácností a súčasne zdrojom finančných ziskov pre banky a poisťovne. Už by to ani zďaleka nebola revolučná cesta k slobode a únik pred bičom trhu, ale možno by nakoniec prostredníctvom zadlženia vystavil všetkých napospas rentiérskemu kapitalizmu.

Únik pred bičom trhu: Ako zostať slobodný vo svete základného garantovaného príjmu

Pri splnení určitých podmienok by ale základný garantovaný príjem nemusel byť podriadený svetu ovládanému financiami.

Po prvé, by musel byť zavedený nie ako doplnok sociálnych opatrení, ale ako prostriedok vedúci k plne dekomodifikovanému prístupu k základným potrebám, vrátane potravín, ošatenia a dopravy. Súčasné experimenty ponúkajú príliš málo hotovosti. Poskytnutie dostatočného množstva hotovosti predstavuje jediný spôsob, ako znížiť pravdepodobnosť, že bude základný garantovaný príjem slúžiť prevažne, a predovšetkým, ako prostriedok zálohy. Po druhé by bolo potrebné, aby vlády garantovali základné verejné služby, ako sú bezplatná všeobecná zdravotná starostlivosť, vzdelanie a výcvik. Žiaduca by bola aj silná politika bývania, vrátane agresívnej regulácie nájmov, vyššej dane z nehnuteľností a rozšírenej ponuky dostupného bývania, aby sa zabezpečilo, že rast reálnych príjmov nezačne živiť špekulácie s nehnuteľnosťami. A do tretice nutnosť výrazne posilniť reguláciu finančného sektora. Zaviesť by sa mali vysoké dane z finančnej renty, aby sa revitalizovala reálna ekonomika.

Bezpochyby ide o obrovskú a nesmierne zložitú úlohu. Ak má však ideál základného garantovaného príjmu zostať nedotknutý a zakotvený v zdravých princípoch a slušných hodnotách, nie ako to často prezentujú politici v predvolebných kampaniach, splnenia týchto podmienok to nepôjde.