Stiglitz za zelenšiu budúcnosť: Z boja proti klimatickým zmenám by mohla ekonomika ťažiť

, the guardian Foto: SITA/AP

Joseph Stiglitz pre The Guardian píše o nutnosti riešenia klimatických zmien a ich dôsledkov. Nutný boj so zmenami klímy by podľa neho bol navyše pre ekonomiku prínosný.

Stiglitz prirovnáva boj so zmenami klímy k druhej svetovej vojne. "Keď boli Spojené štáty počas druhej svetovej vojny terčom útoku, nikto sa nepýtal, či si môžu dovoliť pustiť sa do vojny. Bola to otázka ich existencie, nemohli si dovoliť nebojovať. Teraz platí to isté o kríze klímy. Už dnes pociťujeme jej priame následky. V minulých rokoch krajina stratila asi 2 % HDP kvôli extrémnemu počasiu vyvolávajúcemu záplavy, hurikány a rozsiahle lesné požiare," napísal Stiglitz. K tomu sa podľa neho pridávajú choroby a straty na životoch. Za krízu podľa neho "zaplatíme tak či tak", preto je lepšie vynaložiť peniaze na zníženie emisií. Pomohlo by to podľa neho aj naštartovať obdobie ekonomickej prosperity. Nová zelená dohoda by stimulovala dopyt, zabezpečila by efektívne využitie zdrojov a prechod na zelenú ekonomiku.

Najväčšiu výzvu by predstavovalo získanie zdrojov pre celý program. V Spojených štátoch dnes síce majú nízku nezamestnanosť, ale podľa ekonóma tu stále existuje veľký objem nevyužitých kapacít. Zjavné je to napríklad z pomeru zamestnaných ľudí k populácii v produktívnom veku, ktorý leží naďalej nízko. Ak by sa pridali investície do infraštruktúry a vzdelania, ponuková strana ekonomiky by poznateľne vzrástla.

Niektoré potrebné zmeny by boli podľa Stiglitza jednoduché. Napríklad eliminácia "miliárd dolárov dotácií pre fosílne palivá a presun zdrojov od produkcie špinavej energie k čistej". K tomu sa dá pridať zdanenie "špinavých odvetví" a zdanenie kapitálu tak, "aby dosahovalo minimálne úroveň, akú má zdanenie práce." Takéto kroky by vláde priniesli počas desiatich rokov bilióny dolárov.

K dosiahnutiu cieľa by pomohlo vytvorenie celonárodnej Zelenej banky, ktorá by poskytovala financie súkromnému sektoru zameraného na boj s klimatickými zmenami. Financovala by napríklad zatepľovanie domov či investície do efektívnejšieho vykurovania.

"Nie je absolútne žiaden dôvod, aby inovatívne ekologické hospodárstvo dvadsiateho prvého storočia musela stáť na rovnakom ekonomickom a sociálnom modeli ako výrobná ekonomika storočia dvadsiateho, ktorá ťažila z fosílnych palív," uzatvára Stiglitz svoju úvahu s tým, že podobný prechod by sa mohol podariť podobne, ako keď sme prešli z vidiecko-poľnohospodárskej ekonomiky na ekonomiku tovární sústredených v mestách.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy