oPeniazoch.sk, WEF Foto: SITA/AP
HDP na meranie digitálnej ekonomiky nemôže fungovať, pretože nezohľadňuje hodnotu tovaru, ktorý je dostupný zadarmo.
Digitálny tovar a aplikácie predstavujú čoraz väčšiu časť ekonomiky. Časť z nich je dostupná zadarmo. A hoci pomáhajú pri vytváraní hodnôt, z hľadiska HDP prakticky neexistujú. Internet navyše ovplyvňuje čoraz viac vecí, ktoré by sme nakupovali aj bez neho. Nový digitálny tovar sa vyznačuje tým, že je zadarmo a je možné vytvárať jeho dokonalé kópie, ktoré sú následne dostupné okamžite prakticky kdekoľvek na svete. Niečo také v prípade klasického tovar možné nebolo. V roku 1984 predstavovala informačná časť ekonomiky, ako sú dáta, novinky, softvér, hudba a ďalšie, 4,6 % amerického HDP. V súčasnosti, kedy je už takéhoto obsahu neporovnateľne viac, predstavuje táto časť ekonomiky stále len 4,6 % HDP USA.
Určiť reálnu hodnotu digitálnej ekonomiky možné nie je. Nie je jasné, čo by sa v ocenení malo zohľadniť. Skupina ekonómov z MIT pod vedením Erika Brynjolfssona sa snažila prísť s novým nástrojom, ktorý by bol schopný merať výhody plynúce z digitálnej ekonomiky. Nazvali ho HDP-B, kde B znamená benefity, výhody, pridanú hodnotu. Podľa Brynjolfssona nie je HDP-B lepším nástrojom než HDP, meria samozrejme niečo iné, ale ukazuje aspoň rámcovo hodnotu niektorých internetových služieb a digitálneho tovaru.
Ekonómovia sa v rámci štúdie pýtali ľudí, koľko by museli dostať zaplatené, aby sa vzdali konkrétneho digitálneho tovaru alebo aplikácie. Napríklad Facebooku by sa na mesiac vzdali v priemerne za 48 dolárov. Pri počte používateľov sociálnej siete to potom dáva pridanú hodnotu v miliardách dolárov. Každý tovar, a nielen ten digitálny, má pre ľudí inú cenu. Pozrite si, bez čoho si ľudia nedokážu predstaviť svoj život na jeden rok.
