oPeniazoch.sk, the guardian;independent;quartz Foto: getty images
V ostatnom čase došlo k prudkému nárastu povedomia o škodách, ktoré spôsobujú plasty našej planéte. Mnohí ľudia sa teraz sústredia na veľké množstvo obalov, ktoré supermarkety používajú najmä pre ovocie a zeleninu. Ale pri plánovaní dovolenky už tak zeleno nerozmýšľajú.
Svetový deň oceánov, 8. júna, nám pripomenul smutnú tému znečistenia. Rastúce teploty spôsobené ľudskou činnosťou tavia ľadovce a zvyšujú úroveň mora na celom svete. Od brehov až do najhlbších kútov pod hladinou oceánu sa plastový odpad objavuje v tráviacom trakte morských živočíchov. Delfíny, korytnačky, veľryby a ryby svorne požierajú plasty. Nová štúdia morských biológov v Monterey Bay Aquarium v Kalifornii, hovorí o tom ako v Atlantickom oceáne aj v zdanlivo čistých oblastiach a nedotknutých vodách zistili alarmujúce koncentrácie mikroplastov.
Niektorí ekológovia tvrdia, že jednotlivci, ktorí popíjajú cez plastové slamky a pijú fľašovanú vodu, nie sú vinníkmi za všetky tie vážne environmentálne problémy sveta, otázky sú oveľa väčšie, ako len osobná spotreba. Celé priemyselné odvetvia musia zmeniť svoje deštruktívne návyky. Napriek tomu každá jedna osoba by sa mala správať zodpovednejšie v mene čistejšej a ekologickejšej planéty. Nad rámec toho, čo kupujeme alebo používame. Niečo viac ako len typ tašky, v ktorej si domov odnášame nákup z obchodu. Určite nezastavíte klimatické zmeny výmenou plastovej tašky za bavlnenú. Navyše sa ukázalo, že supermarkety pomocou obalov nielen chránia potraviny, ale pomáhajú aj predchádzať vzniku odpadu. Preto odstránenie plastov byť v tomto prípade nemuselo byť najlepším riešením.
Potravinové dodávateľské reťazce sú komplexné siete. Len v Európe produkuje 12 miliónov fariem poľnohospodárske výrobky, ktoré spracováva približne 300 000 potravinárskych a nápojových spoločností. Tie potom distribuuje 2,8 milióna maloobchodníkov s potravinami, či stravovacie služby, ktoré majú približne 500 miliónov spotrebiteľov.
Potraviny sa zvyčajne prepravujú z polí, kde sa dopestujú, do skladovacieho zariadenia a na spracovanie. Zo skladu je tovar zabalený, prepravený a distribuovaný do obchodov, kde sa predáva. Po nákupe a pred samotnou konzumáciou ešte zostáva v chladničke alebo v špajzovej skrini.
Plastové obaly používané v potravinovom dodávateľskom reťazci podporujú bezpečnú distribúciu potravín na dlhé vzdialenosti a minimalizujú plytvanie potravinami tým, že uchovávajú čerstvé potraviny dlhšie. Zo štúdie o potravinovom odpade v roku 2016 vyplynulo, že každý rok sa v EÚ vyhadzuje 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kg na osobu a predstavuje približne 20 % vyrobených potravín. Minimalizácia tohto plytvania je rozhodujúca pre ochranu životného prostredia, ako aj pre potravinovú bezpečnosť.
Viac ako 50 % potravinového odpadu sa vyskytuje v domácnostiach a takmer 20 % je vytvoreného počas spracovania. Plastové obaly môžu byť nevyhnutné pre zníženie tohto vysokého množstva odpadu v oboch prípadoch. Ak chceme určiť užitočnosť plastových obalov v potravinovom dodávateľskom reťazci, musíme vziať do úvahy množstvo faktorov. Napríklad použitie len 1,5 g plastovej fólie na zabalenie uhoriek môže predĺžiť jej skladovateľnosť z troch dní na 14 dní a predaj hrozna v plastových vreckách alebo na táckach znížiť odpad pri skladovaní o 20 %.
Množstvo potravín je prepravovaných letecky, takže predĺženie ich trvanlivosti má významné výhody pre životné prostredie. Minimalizuje odpad a šetrí všetky cenné zdroje. Nedávne odhady zo Zero Waste Scotland naznačujú, že uhlíková stopa vytvoreného potravinového odpadu môže byť vyššia ako u samotných plastov. Konkrétne sa zistilo, že 456 000 ton potravinového odpadu vyprodukovaného v škótskych domácnostiach prispieva približne k 1,9 miliónom ton CO₂, čo je trikrát viac ako čo vygeneruje 224 000 ton plastového odpadu.
Plastové obaly zachovávajú kvalitu a bezpečnosť potravín. Potraviny, ktoré majú svoju vlastnú, prirodzenú ochranu, nepotrebujú jednorazový plastový obalov. Výskum však ukazuje, že tieto výrobky sa javia ako udržateľné len v prípade krátkeho potravinového reťazca. Ak sa potraviny prepravujú z väčšej vzdialenosti, ako je to v mnohých prípadoch, plast môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane pred tým, aby sa z nej stal odpad. Plastové obaly sú navyše flexibilnejšie a ľahšie ako alternatívy v podobe skla a kartónu. To znižuje náklady na dopravu a emisie uhlíka, ktoré sú s nimi spojené.
A keď sme už pri doprave, menej letov znamená menšia uhlíková stopa. To platí nielen pre tovar, ale aj pre služby ako sú dovolenky. Na jednej strane sú lákavo lacné letenky, na strane druhej poplatky za batožinu, náklady na dopravu z letiska a na letisko a náklady na stravovanie. Dalo by sa očakávať, že vzhľadom na množstvo času potrebného na to, aby ste sa dostali do cieľa, železničná, lodná, či automobilová doprava by mali vyjsť lacnejšie. Skutočnosť ale tak jednoznačná nie je. Najmä ak musíte cestovať v špičke v rámci prázdnin. V ostatnm čase nastáva posun smerom k etickejšiemu cestovaniu.
Keď sa 16-ročná aktivistka proti klimatickým zmenám Greta Thunbergová presunula do Londýna v rámci svojho turné, jej cesta bola súčasťou jej posolstva. Potom, čo opustila svoj domov v Štokholme, odišla do Štrasburgu a potom do Ríma a následne do Veľkej Británie, všetko vlakom. Do lietadla nesadla od roku 2015 a nalieha na ostatných, aby sa lietaniu vyhýbali rovnako.
Samozrejme, väčšina z nás lieta tak raz do roka, na letnú dovolenku k moru. Časové obmedzenie, náklady a praktickosť hovoria v prospech lietadla. Avšak s rastúci tlak a zvýšený záujem o globálne otepľovanie, plus potenciálne vyššie dane v budúcnosti v súvislosti s letmi na boj proti emisiám uhlíka a sociálny vplyv spôsobia, že v nadchádzajúcich rokoch dôjde k výraznejšiemu posunu v spôsobe cestovania. Trend si už všimol aj letecký priemysel. Na svojom nedávnom výročnom stretnutí v Soule sa medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA) veľmi sústredilo na to, ako bojovať proti „flygskamu“. „Tento názor sa bude ďalej šíriť,“ povedal Alexandre de Juniac, šéf IATA.
Komerčné lety v súčasnosti predstavujú približne 2,5 % celosvetových emisií uhlíka, čo sa však bude zvyšovať s pokračujúcim rozširovaním objemu letov. Letecký priemysel však tvrdí, že už zmenšuje svoju uhlíkovú stopu. Opatrenia, ako napríklad rolovanie jedným motorom a ľahšie lietadlá, už každý rok znižujú emisie o 1-2 %. Plány do roku 2030 sú ambiciózne, znížiť emisie z roku 2005 o polovicu. Niektorí ekológovia si však myslia, že táto zmena je príliš pomalá.
Letecký priemysel stojí pred neľahkou úlohou. Musí preskúmať všetky technologické riešenia na zníženie emisií uhlíka pomocou alternatívnych palív na alternatívnych pohonov. Druhým cieľom je presvedčiť čoraz skeptickejšiu verejnosť, že letecký priemysel nielen že robí všetko, čo je v jeho silách, na boj proti klimatickým zmenám,. ale že v tomto smere dosiahol aj merateľný a dôležitý pokrok. V opačnom prípade sa multimiliardový letecký priemysel stane cieľom čoraz intenzívnejších klimatických protestov.
