Ceny zlata klesajú, investori veria dobrým správam

, marketwatch;CNBC;ČTK Foto: SITA/AP

Zlato v pondelok v po deviatich obchodných dňoch rastu klesá. Globálne obchodné správy odlákali investorov od drahého kovu smerom k rizikovejším aktívam, ako sú akcie.

Zlato si minulý týždeň pripísalo približne 2,7 %, čo je jeho najväčší týždenný nárast od obdobia, ktoré sa skončilo 23. marca 2018, podľa údajov FactSet, založených na najaktívnejších zmluvách. Zlato rástlo osem týždňov za sebou, čo je najdlhšie obdobie od 5 januára 2018. Za silnejúcim zlatom boli rastúce očakávania, že Federálny rezervný systém zníži úrokové sadzby, pravdepodobne viac ako raz v tomto roku, čo by znamenalo presunúť sa do bezpečného prístavu. Tomu ešte treba pripočítať obchodné napätie medzi USA, Čínou a Mexikom,čo vyvoláva otázky ohľadom amerického a globálneho rastu.

O zlato prejavujú v posledných rokoch väčší záujem aj drobní investori, len vlani fyzické osoby nakúpili 1090 ton zlatých tehál a mincí. Záujem o zlaté mince vlani medziročne stúpol o 26 percent. Nezaslúžili sa o to ale Číňania, ťahúni uplynulých rokov, ale Iránci, ktorí sa tak pokúšajú zachrániť svoj majetok.

Časť zlata ide do šperkárskeho priemyslu, dopyt opäť stúpol v Rusku, Číne či USA, čo sú tri trhy podľa WGC nahrádzajú výrazné zníženie obchodu so šperkami na Blízkom východe či brexitový "šperkový pád" v Británii.


Míľniky vo vývoji cien zlata

August 1971 – Cena zlata začala rásť po tom, čo americký prezident Richard Nixon zrušil naviazanie dolára na zlato. Padol tak tzv. Brettonwoodsky systém.

1980 – Neistota sprevádzajúca sovietsku intervenciu v Afganistane a islamskú revolúciu v Iráne vyhnala cenu zlata na vtedy rekordných 850 dolárov za trójsku uncu.

August 1999 – Zlato spadlo na 251 dolárov po tom, čo Bank of England a ďalšie centrálne banky oznamujú zámer rozpredať zlaté rezervy.

August 2011 – Špekulanti aj investori obávajúci sa rastu inflácie po konci svetovej finančnej krízy vyhnali cenu zlata na nový rekord 1917 dolárov za trójsku uncu.


Rozhodnutie USA neuložiť dovozné clá Mexiku pomohlo v pondelok rastu ázijských akcií, čím sa zvýšili aj futures na americké akcie.

Spojené štáty neuvalia clo na dovoz mexického tovaru, pretože sa im podarilo s Mexikom dosiahnuť dohodu o obmedzení prechodu stredoamerických migrantov do USA cez mexickú hranicu. Podľa spoločnej deklarácie Mexiko súhlasí s tým, že si nechá viac migrantov, ktorí sa usilujú o azyl v USA, a tí budú v Mexiku čakať na rozhodnutie svojho prípadu. Mexiko tiež posilní presadzovanie práva, ktoré má obmedziť nelegálne prisťahovalectvo, vrátane nasadenia národnej gardy na svojej južnej hranici. Spojené štáty sa na druhej strane zaviazali pracovať na rýchlejšom vybavovaní žiadostí o azyl. Obe krajiny navyše posilnia spoluprácu bezpečnostných zložiek pri ochrane spoločnej hranice vrátane zdieľania informácií.

Trump používa zavádzanie ciel ako nátlakový prostriedok pri vyjednávaní s radom štátov vrátane Číny alebo krajín Európskej únie. Mexiku hrozil, že od pondelka sa na všetok dovoz do USA bude vzťahovať clo päť percent. Trump označil obrovský príliv migrantov za inváziu a pohrozil, že ak Mexiko nezasiahne, môže clá zvýšiť až na 25 percent. Zavedenie ciel bolo "odložené na neurčito", napísal Trump. Dohoda ale neobsahuje dôležitú požiadavku USA, aby Mexiko prijalo označenie "bezpečnej tretej krajiny", čo by ho prinútilo trvalo preberať väčšinu žiadateľov o azyl zo Strednej Ameriky. Obe krajiny budú podľa deklarácie ďalej pokračovať v rokovaní o ďalších krokoch, ktoré má byť dokončené za 90 dní.

Mexiko už v rámci rokovaní sľúbilo, že vyšle na hranici s Guatemalou 6000 príslušníkov svojej národnej gardy s cieľom zastaviť migrantov mieriace do USA. Zároveň však uviedlo, že chce vidieť dlhodobé riešenie, ktoré bude zahŕňať hospodársku rozvojovú pomoc.

Podľa niektorých analytikov by prípadná obchodné vojna s USA mohla Mexiko uvrhnúť do recesie. Zasiahla by ale obe strany, na spotrebiteľov by dopadla zvýšením cien tovarov. Pred clami varovala napríklad americká asociácia dovozcov čerstvých potravín, obavy z ciel majú tiež americkej automobilky, ktoré majú továrne v Mexiku.

Sentimentu na trh pomohli aj výstupy zo stretnutia G20. "Rast globálnej ekonomiky sa stabilizoval a všeobecne sa očakáva mierny rast tento rok aj v roku 2020," uvádza sa vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. V texte sa tiež konštatuje, že rast zostáva nízky a je ohrozený, najmä "obchodným a geopolitickým napätím", ktoré sa zintenzívnilo. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová, vyzvala členské krajiny G20, ktorými sú aj Spojené štáty a Čína, aby sa snažili o riešenie obchodných sporo, vrátane odstránenia ciel.

Ako však píše agentúra AP, v Japonsku sa stretli americký minister financií Steven Mnuchin a guvernér čínskej centrálnej banky I Kang. Podľa Mnuchina bola ich schôdzka konštruktívna a rokovania o obchodných otázkach "úprimné". Tento výraz podľa AP v diplomacii znamená istý stupeň nezhody.

Vývoz z Číny sa v máji aj napriek americkým clám vrátil nečakane k rastu. Dovoz do krajiny naopak klesol a zaznamenal najvyšší prepad za takmer tri roky, čo naznačuje, že domáci dopyt zostáva slabý. Prebytok zahraničného obchodu Číny v máji prudko vzrástol, medziročne o 78 percent na 41,7 miliardy USD. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil čínsky colný úrad. Časť analytikov sa domnieva, že niektorí vývozcovia urýchlili dodávky z USA, aby sa vyhli novým clám. Závislosť čínskej ekonomiky na vývoze sa proti minulosti výrazne znížila. Vývoz sa však stále podieľa na hrubom domácom produkte krajiny takmer pätinou.

Ak bude napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou naďalej rásť, môže to mať "priamy a veľmi negatívny vplyv na celý svet, najmä na Európu a eurozónu," uviedol francúzsky minister financií a hospodárstva Bruno Le Maire. Vyhlásil, že Európa už má horšiu výkonnosť, ako by to bolo bez dôsledkov prebiehajúcej obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Poukázal najmä na francúzske a nemecké hospodárstvo. Na otázku, či Francúzsko splní požiadavky americkej vlády na zablokovanie sieťových zariadení novej generácie od čínskeho telekomunikačného giganta Huawei, Le Maire odpovedal, že obchodné clá nemajú nič spoločné s technológiami. "Chceme mať spravodlivý obchod, chceme vybudovať obchod, ktorý bude efektívnejší a bude živiť rast v budúcnosti, a preto sa musíme vyhnúť tomu, aby sme zasiahli krajiny novými clami a vstúpili do obchodnej vojny."

Súvisiace články

Aktuálne správy