oPeniazoch.sk, SITA
Záujem slovenského spotrebiteľa o ovčie mlieko a výrobky z neho stúpa.
V minulom roku dosiahla produkcia ovčieho mlieka na Slovensku 13 524 ton, čo je najvyššia úroveň od vstupu do Európskej únie. Ročná výroba bryndze na Slovensku predstavuje takmer 4 tis. ton, pričom Slováci spotrebujú na obyvateľa 0,6 kg bryndze ročne. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV), ktoré v roku 2019 podporí chov oviec prostredníctvom tzv. zelenej nafty.
Na Slovensku je momentálne chovaných cez 340 tis. oviec. „Slovensko má obrovský potenciál pre chov oviec. Ich chov neznamená len bryndzu, žinčicu, či jahňacinu, ale má mnoho vedľajších prínosov. Jedným z nich je spásanie našich trávnych porastov a tým vytváranie rázu krajiny, obohacovanie pôdy, či zlepšenie ekosystémov,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Najviac oviec, cez 105 tis., sa chová v Banskobystrickom kraji. Nasledujú s 84 500 Žilinský a so 70 tis. ovcami Prešovský kraj. Najmenej oviec, niečo nad 2 500, sa chová v Trnavskom kraji. Spomedzi okresov je najviac, takmer 25 tis. oviec, v Rimavskosobotskom okrese.
Ovčiarstvo na Slovensku aj napriek úspešnému roku v produkcii podľa agrorezortu zápasí s rôznymi problémami. Sú nimi nízka cena mäsa, nízka spotreba ovčieho mäsa (ročne len okolo 0,13 kg na obyvateľa), dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia, či nezáujem o prácu v tomto odvetví. Jahňacie mäso je pritom podľa agrorezortu zdraviu prospešné a rovnako tak aj bryndza.
„Už jeden gram bryndze obsahuje viac ako miliardu živých probiotických kultúr viac ako dvadsiatich druhov baktérií mliečneho kvasenia. Tieto mimoriadne vlastnosti slovenskej bryndze sú spôsobené najmä botanickou pestrosťou našich pasienkov, ktoré sú podľa výskumov pestrejšie ako napríklad alpské pasienky. Ovce sa chovajú vonku, je to tak z pohľadu zákazníka obrovský benefit, či už z hľadiska mlieka alebo mäsa,“ uzavrela Gabriela Matečná.
