oPeniazoch.sk, ČTK;voxeu Foto: SITA/AP
Šéfka Medzinárodného menového fondu, Christine Lagardeová, vyhlásila, že colná vojna medzi USA a Čínou by v budúcom roku mohla znížiť globálny hrubý domáci produkt o pol percenta, teda zhruba o 455 miliárd dolárov.
"Rastú obavy z dopadu súčasného obchodného napätia, hrozí, že najnovšie clá USA a Číny by mohli ešte výraznejšie znížiť investície, produktivitu a rast," napísala Lagardeová na blogu MMF. "Nedávno navrhnuté americká clá na Mexiko takisto vzbudzujú obavy," dodala.
Aprílová prognóza MMF predpokladá, že rast svetovej ekonomiky v budúcom roku zrýchli na 3,6 percenta z tohtoročných 3,3 percenta. Tempo globálneho rastu by sa podľa tejto prognózy na budúci rok vrátilo na minuloročnú úroveň.
Lagardeová uviedla, že najnovšie ekonomické údaje signalizujú stabilizáciu celosvetového hospodárskeho rastu. "Napríklad, zatiaľ čo ekonomická aktivita bola v prvom štvrťroku v niektorých častiach Ázie a Latinskej Ameriky neuspokojivá, rast v Spojených štátoch, eurozóne a Japonsku prekonal očakávania," upozornila.
Námestník šéfky MMF David Lipton oznámil, že fond mierne znížil odhad rastu čínskej ekonomiky pre tento i budúci rok. "Očakáva sa, že rast spomalí na 6,2 percenta v roku 2019 a na 6,0 percenta v roku 2020," uviedol. "Krátkodobé vyhliadky zostávajú veľmi neisté kvôli možnej ďalšej eskalácii obchodného napätia," dodal. V aprílovom výhľade MMF predpovedal, že čínska ekonomika tento rok stúpne o 6,3 percenta a na budúci rok o 6,1 percenta.
Okrem toho, že sa do bezprecedentnej obchodnej vojny pustili dve svetové veľmoci, napäté sú aj vzťahy medzi USA a Európou či Japonskom. Podľa odhadov ekonóma Ralpha Ossu by intenzívna obchodné vojna vo svetovej ekonomike viedla k strate príjmov v USA, Číne a v EÚ v rozsahu približne 2 %. Pri menších krajinách by však boli straty omnoho vyššie: v Švajčiarsku 14 %, Mexiku 7 % a Kanady tiež asi 7 %. Podľa niektorých odhadov padá ťažoba ciel uvalených Spojenými štátmi na dovoz z Číny hlavne na americké dovozné spoločnosti. To by znamenalo, že čínske exportné firmy svoje predajné ceny nezmenili a ťažobu ciel nesú firmy americké.
Podľa niektorých ekonómov by "sa jazvy obchodnej vojny hojili ešte dlho potom, čo by clá boli zrušené". Vo svetovej ekonomike by totiž aj potom mohla pretrvávať vysoká neistota, ktorá by sa negatívne podpísala na obchode a investíciách.
Ekonómka Meredith A. Crowleyová sa pýta, prečo Spojené štáty neriešili problémy v obchodných vzťahoch s Čínou v rámci Svetovej obchodnej organizácie a uchýlila sa k jednostranným krokom. Dôvodom môže byť to, že v minulosti táto organizácia rozhodla niekoľkokrát proti Spojeným štátom a ich zástupcovia tak neveria, že by v prípade Číny dosiahli výsledok vo svoj prospech. Takto však môžu narušiť systém pravidiel, z ktorých v minulosti toľko ťažili. Motiváciou podľa niektorých názorov môže byť okrem samotného obchodu aj obava zo straty globálnej hegemónie. A práve táto obava vedie k tomu, že Spojené štáty konajú na vlastnú päsť, bez ohľadu na súčasné narušovanie doterajšieho systému.
Súčasné problémy v medzinárodnom obchode "idú ďaleko za samotný konflikt medzi USA a Čínou, pretože sa týka viacerých krajín, ktoré zápasia s tým, ako skĺbiť svoj kapitalistický systém s čínskym štátnym kapitalizmom. Ukazuje sa, že Svetová obchodná organizácia nie je v tejto oblasti schopná vyriešiť takmer nič a "výhľad pre fungovanie multilaterálneho obchodného systému nie je povzbudivý". Možností pre efektívne riešenie nie je veľa. Nie je jednoduché riešenie ako integrovať fundamentálne úplne rozdielne systémy – západný liberálny kapitalizmus a čínsky štátny kapitalizmus, uzatvára Crowleyová.
