Únia znepokojených vedcov: Sú elektrické autá škodlivejšie než tie so spaľovacím motorom?

, HOR Foto: SITA/AP

Každá nová technológia sa v čase svojho vzniku stretávala s odporom. Nie je tomu inak ani v prípade áut, ktoré sa zaobídu bez spaľovacieho motora.

Povery o parných lokomotívach a ich zobrazovanie ako čertových pecí na kolesách  nám dnes vyčarujú úsmev na perách. Rovnako reči o tom, že ľudské telo v automobile nemôže prežiť vyššiu rýchlosť ako 60 km za hodinu nás dnes pobavia. Chovatelia koní, či neskôr výrobcovia parných strojov sa možno takouto cestou pokúšali oddialiť nástup nových vynálezov do života. Dnes sa tiež čoraz častejšie objavujú „štúdie“ dokazujúce, že elektromobily vôbec nie sú ekologickejšie ako autá so spaľovacími, či vznetovými motormi. Tieto hlasy tvrdia, že výroba a prevádzka elektromobilov nezmenšuje ekologickú záťaž, ba priam naopak, ich zavádzaním do praxe sa množstvo emisií dokonca zvýši. V našich zemepisných šírkach sa k tejto informácii prikláňajú najmä fanúšikovia konšpiračných webov a alternatívnych informačných stránok na facebooku.

Ako to teda vlastne je? Uvedeným tvrdeniam sa lepšie na zúbok prizreli vedci zlúčení v organizácii Únia znepokojených vedcov, ktorí dva roky venovali meraniu vyprodukovaných emisií pri „celoživotnom cykle“ oboch typov vozidiel – elektrických a so spaľovacím motorom.
Vedci rozdelili svoje merania na tri fázy – výroba, používanie a likvidácia. Prvá fáza je u oboch typov vozidiel veľmi podobná, vznikajú na výrobnom páse a sú výsledkom kompletizácie a montáže rôznych subdodávok. Motor elektromobilu je značne jednoduchší, má zopár pohyblivých súčiastok, zatiaľ čo spaľovací ich má okolo 900. V elektromobiloch sú síce drahé batérie, no v klasických autách sa používajú akumulátory s obsahom olova a kyseliny. Výroba a montáž klasického vozidla má na svedomí emisie v objeme 7 metrických ton, výroba elektromobilu najmä kvôli jeho lítiovej, či kadmiovej batérii vyprodukuje emisie v objeme 8 ton.

Vozidlá sa následne dostanú k svojim zákazníkom, ktorí ich používajú na prepravu a počas životnosti vozidla sa opäť produkujú emisie. Spaľovací motor za životný cyklus vyprodukuje 57 ton spalín a odpadu, prevádzka elektromobilu má na svedomí 28 ton. Tu sa môžeme pristaviť pri pojme životný cyklus auta. Mnohé štúdie hovoriace o negatívnom dopade elektromobilov na životné prostredie pracujú s predpokladom, že batéria v elektromobile má životnosť menej ako 100.000 km (to bol tak stav z rokov 1999/2000) a porovnávajú to so schopnosťou naftových motorov spoľahlivo pracovať do najazdených 300 000 km. Zabúdajú pritom však na niekoľko dôležitých faktov: dnešné elektromobily zväčša garantujú životnosť batérie na viac ako 150 000 km a následne postačuje batérie vymeniť za nové, staré sa dajú opätovne využiť. Kadmium aj lítium sa dajú do veľkej miery regenerovať.

Štúdie argumentujúce v neprospech elektromobility nehovoria nič o pravidelných výmenách oleja, kvapalín a náplní, ktoré auto so spaľovacím motorom musí počas tých 300 000 kilometrov absolvovať, čo v prípade elektromobilu  je v zásade len o dolievaní tekutiny do ostrekovača.

Po opotrebovaní súčiastok, prehrdzavení karosérie, proste na konci svojho života sa vozidlá recyklujú a meranie emisií hovorí, že recyklovaním auta so spaľovacím motorom vznikne približne 1 tona emisií. Z elektrického vozidla sa demontuje drahá batéria, ktorá nájde svoj ďalší život a zvyšok vozidla je približne o 50 % menej náročný na likvidáciu ako klasické auto. Tá 1 tona, ktorú sme pri výrobe namerali a o ktorú je elektromobil pri svojom vzniku škodlivejší k planéte sa vyrovná a eliminuje voči spaľovaciemu autu už po roku používania.

Zároveň je potrebné nazerať na túto tému ako na dynamický jav. Zmienky o hroziacich vyšších emisiách skleníkových plynov pri výrobe elektrickej energie akosi zabúdajú na drastické posuny v tvorbe elektrickej energie v posledných desaťročiach. Berúc do úvahy, že rozširovanie elektromobilov sa najviac rozbieha vo vyspelých krajinách západnej pologule, je nutné hovoriť o poklese výroby elektriny z fosílnych palív.

Británia začiatkom mája 2019 po prvý krát od priemyselnej revolúcie v 19. storočí počas jedného týždňa nedodala do siete ani kilowatthodinu energie z uhlia. Všetku „šťavu“ v tých dňoch do siete dodávali elektrárne s plynovým, naftovým, jadrovým, či obnoviteľným zdrojom pohonu a energie

Argumenty nepriateľov elektromobility nehovoria nič o potrebe transportu veľkých množstiev pohonných hmôt na miesto spotreby (pričom vzniká opäť množstvo exhalátov a emisií), rovnako nehovoria o dopadoch frakovania „ropného piesku“ a bridlicových ložísk na životné prostredie. Tie isté štúdie argumentujú, že nárastom počtu elektromobilov prudko vzrastie spotreba energie, no ani tu sa už nezmieňujú o skutočnom vývoji dopytu po elektrine.

Lepšie a modernejšie osvetlenie pomocou svetlo emitujúcich diód, budovy s certifikátmi energetickej pasívnej bilancie a účinnejšie motory v spotrebičoch a strojoch, ako aj klesajúca demografická krivka spôsobili, že rast potreby elektrickej energie vo vyspelom svete sa nevyvíjal tak prudko ako pred 40 – 50 rokmi.

V spotrebe elektrickej energie sú 4 hlavné oblasti – osvetlenie, kúrenie a chladenie, pohon motorov a napokon malé domáce spotrebiče. Podľa štúdie spoločnosti Redburn sa najväčšou mierou na spotrebe (35 %) podieľa pohon motorov a strojov. Tu je však aj najväčší tlak na výrobcov ako sú ABB, Siemens či Schneider, aby zvyšovali efektívnosť motorov, čo sa aj kontinuálne deje. Ročne sa tak usporí 0,7 % z objemu vyrobenej elektriny.

Podobne aj v druhom najväčšom žrútovi v osvetlení, ktoré spotrebuje 22% vyrobenej elektriny, sa výmenou žiariviek a žiaroviek za LED svetlá dá usporiť až 75-90 % energie oproti súčasnej úrovni.

Elektromobily v roku 2040 nebudú mať väčší než 5 % podiel na spotrebe elektriny, napriek tomu, že z dnešných 8 TWh sa ich ročná spotreba zvýši na 1.800 TWh. Tempo inovácií sa aj v batériách, ich kapacite, rýchlosti nabíjania a v časovom manažmente bude vyvíjať podľa Moorovho zákona, takže ich dopad na spotrebu v budúcnosti nebude vôbec podstatný. Oveľa väčší bude možno dopad dátových centier, ktorých procesory a pamäte budú vyžadovať enormné množstvo chladiaceho výkonu.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy