oPeniazoch.sk, The Conversation;Times Foto: getty images
Spomalenie ekonomiky, strata zamestnania, krachy firiem, či rastúce účty za energie. Nie je prekvapujúce, že neúprosná lavína negatívnych správ o hospodárskych poklesoch ovplyvňuje duševné zdravie ľudí. Pritom len zriedkavo sa spotrebiteľský názor výslovne spája s potenciálne závažným problémom duševného zdravia.
Nový výskum dokazuje, že takýto typ správ môže vážne ovplyvniť duševnú pohodu ľudí. A keď sú ukazovatele výkonnosti národného hospodárstva slabé, zvyčajne sa to spája so zvýšenou mierou samovrážd.
To ale nie je nič nové, je už dobre známe, že miera samovrážd sa zvyšuje v časoch hospodárskej krízy a neistoty. Predchádzajúce výskumy odhadujú, že hospodárska kríza v Európe a Severnej Amerike v roku 2007 viedla k viac ako desiatke tisíc samovrážd.
Samovraždy v Európe klesali až do roku 2007, ale do roku 2009 došlo k nárastu o 6,5 %, a táto miera sa udržala až do roku 2011. Nárast predstavuje o 7 950 samovrážd viac, než by sa očakávalo, ak by pokračovali predchádzajúce trendy.
Zistenia z minulého roka ukazujú, že ľudia si vo väčšej miere siahli na život v rokoch výrazného poklesu akciového indexu, ako aj v nasledujúcom roku po poklese.
Hlavne ak je finančné bohatstvo nejakým spôsobom viazané na trhy buď priamo prostredníctvom investícií, alebo nepriamo prostredníctvom penzijných fondov. Keď sa trhy zrútia, účinky sa môžu odraziť v celej spoločnosti. Ak je možné použiť ukazovatele akciového trhu na predpovedanie pravdepodobnosti, že si v mesiacoch po kolapse siahne na život viac ľudí, je tu aj možnosť zavedenia úspešných preventívnych opatrení. Tvorcovia politík by mohli vnímať trhy ako predzvesť finančnej tiesne a nasmerovať viac zdrojov na poskytovanie duševnej zdravotnej starostlivosti na základe trhových poklesov.
Dalo by sa predpokladať, že za vyššou mierou samovrážd je široká škála faktorov, nielen finančné ťažkosti. Je dobre známe, že existuje prepojenie medzi rizikom samovraždy a sociálnymi faktormi, ako je nedostatočná stabilita rodiny, alkoholizmus alebo dokonca hustota obyvateľstva. Z hľadiska ekonomických faktorov sú najvýznamnejšími determinantmi nezamestnanosť, klesajúci HDP, vysoká inflácia a miera účasti žien na trhu práce.
Finančná teória zvažuje otázku investičného rizika, ale neberie do úvahy stratu ľudských životov spojených so stratami na trhu. Tí, ktorí ponúkajú investičné poradenstvo, by nemali zatvárať oči pred emocionálnym rizikom. Postarať sa o najlepšie záujmy svojho klienta nielen z finančného hľadiska. Okrem skúmania averziek riziku, by mohli pomocou základnej diagnostiky identifikovať tých, u ktorých je vysoké riziko podľahnutiu duševnej chorobe. Potom zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť svoje rady.
Okrem akciových trhov sú to však aj úsporné opatrenia, ako napríklad zníženie sociálnych nákladov a výdavkov na zdravotníctvo, ktoré vedci rovnako identifikovali ako príčinu „nárastu počtu samovrážd“ medzi určitými demografickými skupinami. Existujú aj dôkazy o tom, že miera samovrážd v krajine je spojená s jej zrelosťou alebo štádiom hospodárskeho rozvoja. V najrozvinutejších krajinách zaznamenali spolu s rastom aj zvyšujúcu sa mierou samovrážd, čo naznačuje, že cesta k zvýšeniu príjmov v priebehu času má negatívne účinky na duševné zdravie človeka.
V najnovšej štúdii výskumníci použili údaje z USA, ktoré zohľadnili finančný krach v roku 2007 a globálnu finančnú krízu. Skúmali, nakoľko sa takéto ekonomické faktory premietajú do vyššej miery samovrážd. Odhliadnuc od predchádzajúcich štúdií, považovali vedci túto tému za dôsledok „spotrebiteľskej nálady“, emocionálneho spôsobu, akým ľudia vnímajú svoju ekonomickú situáciu, napríklad pri očakávanej strate zamestnania. Použili index spotrebiteľského sentimentu na meranie vnímania finančnej situácie a ekonomiky vo všeobecnosti zo strany ľudí.
Hoci ľudia žijúci v bohatších ekonomikách zažívajú vyššie úrovne šťastia, časom sa spokojnosť širokej verejnosti napriek rastúcim úrovniam HDP príliš nezmení. Ide o fenomén, ktorý sa v ekonómii nazýva Easterlin paradoxom.Štúdia odhalila silnú koreláciu medzi spôsobom, akým ľudia vnímajú svoju ekonomickú situáciu a priemernou mierou samovrážd. Čím viac ľudí negatívne vníma svoje vyhliadky do budúcnosti, tým vyššia je pravdepodobnosť rastu miery samovrážd.
Zistenia naznačujú, že spotrebiteľský sentiment zohráva významnú úlohu pri vysvetľovaní zmien v miere samovrážd v porovnaní s tradičnými ukazovateľmi, ako sú údaje o príjmoch a zamestnanosti. Preto dáva zmysel, že neustále negatívne správy, majú vplyv na duševnú pohodu. Tieto neúnavné posolstvá v konečnom dôsledku znižujú spotrebiteľský sentoment a zvyšujú mieru samovrážd.
Štatisticky to podľa zistení vychádza, že 10 % nárast indexu spotrebiteľského sentimentu znižuje mieru samovrážd o 1 %. Výsledky teda ukazujú, že pozitívnejší výhľad na osobné financie a ekonomiku vo všeobecnosti, môže znížiť mieru samovrážd.
Vedci testovali aj vplyv zvýšených výdavkov na podporu duševného zdravia v USA, ale nenašli žiaden dôkaz, ktorý by naznačoval, že to pomáha pri znížení miery samovrážd. Pravdepodobne kvôli iným kategóriám verejných výdavkov, napríklad na vzdelávanie a zamestnanosť, ktoré sú ešte dôležitejšie pre duševné zdravie ako výdavky na duševné zdravie na úrovni štátu.
Je zrejmé, že médiá by mali prinášať pravdivé informácie, aj o stave hospodárstva. Rovnako tak, ako mnohé médiá pristupuj k citlivým témam, ako je spravodajstvo o terorizme, streľbe, či prírodných katastrofách, aby zabránili šíreniu neželanej paniky, mali by sa zvážiť aj zodpovedná mediálna komunikácia o otázkach týkajúcich sa hospodárstva. Ponúknuť vyvážené spravodajstvo, ktoré si uvedomuje nakoľko je dôležité duševné zdravie a pohoda. Zriedkavo napríklad uvádza v ekonomických správach, že po poklesoch vždy nasleduje vzostup. Cyklické vzorce ekonomickej výkonnosti sú úplne normálne a treba ich očakávať. V tomto zmysle by mohlo ísť o dobré načasovanie potrebného vzdelávania pred ďalším rastom.
